Denník N

Do Česka priviedla sexuálnu asistenciu. Hendikepovaným odporúča „porno s príbehom“

Lucie Šídová. Foto - Gabriel Kuchta, Deník N
Lucie Šídová. Foto – Gabriel Kuchta, Deník N

Sexuálne asistentky sa na rozdiel od sociálnych pracovníčok môžu klientov dotýkať. To je pre hendikepovaných veľmi dôležité, vraví psychoterapeutka Lucie Šídová.

Dve desaťročia sa venuje téme sexuality a vzťahov. Ako terapeutka, ako žena, ktorá pomáhala ženám v sexbiznise, a posledné tri roky ako človek, ktorý priviedol do Česka sexuálnu asistenciu pre hendikepovaných. Lucie Šídová v rozhovore pre český Deník N vraví o práci asistentiek, o vplyve pornografie na vzťahy hendikepovaných, ale i zdravých ľudí.

V Česku bolo donedávna päť sexuálnych asistentiek. Potom, čo sa jedna odsťahovala, ostali len štyri. Nie je to málo?

To sa pýta každý – a je to málo. My to vieme. Preto teraz prebieha ďalší kurz a vo februári 2019 budú nové sexuálne asistentky. Pokiaľ to pôjde dobre, tak aj asistent alebo asistenti. Uvidíme, pretože nikdy nie je jasné, kto kurz dokončí. Keď sme službu zavádzali, bolo potrebné zvážiť rôzne riziká, ktoré s tým boli spojené, preto myslím, že na začiatok bol ten počet žien optimálny. Teraz po troch rokoch sme službu vyhodnotili a zistili, že sa ujala, je bezpečná a získala v spoločnosti svoj kredit. Stále častejšie je vyhľadávaná pomáhajúcimi profesiami, ženy sú pozývané do zariadení, zmizol strach a nastal čas pokračovať ďalej a sexuálnu asistenciu rozvíjať.

Koľko nových sexuálnych asistentov teda vo februári zhruba pribudne?

V kurze je 13 ľudí. S každým sme pred vstupom do kurzu urobili rozhovor, aby sa dokázal dobre rozhodnúť. Tiež sme potrebovali vidieť, či je na tú profesiu vhodný. Ale je otázka, koľko ľudí kurz nakoniec dokončí a bude pokračovať v praxi.

Kto podľa vás nebol vhodný na to, aby sa stal sexuálnym asistentom?

Mali sme požiadavku, že by to mal byť niekto, kto je zrelý, má už za sebou nejaké pracovné skúsenosti a vie, kam v živote smerovať. Chceli sme tiež, aby mal skúsenosti v práci s ľuďmi alebo v práci s telom. Musí mať tiež vyriešenú vlastnú sexualitu. Musí poznať hranice a limity, ktoré v tej oblasti má, aby si prostredníctvom sexuálnej asistencie nenapĺňal svoje vlastné potreby.

Lucie Šídová

Má 41 rokov, vyštudovala sociálnu prácu a sociálnu politiku v Hradci Králové. Dlhé roky pracovala v organizácii Rozkoš bez rizika, ktorá se venuje ženám v sexbiznise, kde prešla niekoľkými pozíciami od streetworkerky až po výkonnú riaditeľku. V roku 2016 spoluzakladala organizáciu Freya, ktorá v Česku rozvíja tému sexuálnej asistencie pre postihnutých. Pôsobí tiež ako psychoterapeutka. Žije v Prahe, má dve deti.

Foto – Gabriel Kuchta, Deník N

Ako spoznáte, že niekto nemá vyriešenú svoju sexualitu?

Som terapeutka a moja kolegyňa, ktorá so mnou robila pohovory, je sociálna pracovníčka, takže už viac než 20 rokov pracujeme s ľuďmi. Trebárs vidíte, že záujmom uchádzača je nájsť si v tejto oblasti partnerku, alebo má finančné záujmy. Nechceme, aby mal človek sexuálnu asistenciu ako hlavný pracovný pomer. Pretože sexuálna asistencia nemá byť profesia, kde človek tlačí na svojich klientov, aby sa stretli, pretože nemá dostatok financií. A to je možné iba vtedy, keď má dotyčný alebo dotyčná príjem aj z inej práce.

Keď s nimi vediete rozhovor, vidíte, či sa na to hodia, ako dokážu komunikovať a ako premýšľajú. Viac než polovica ľudí je z pomáhajúcich profesií – napríklad zdravotníci, sociálni pracovníci a pracovníčky. A potom ľudia, ktorí sa venujú masážam či tantrizmu, a ženy, ktoré pracujú v sexbiznise.

Na začiatku ste spomenuli, že ste začínali s malým počtom asistentiek, pretože tam boli isté riziká. Čoho ste sa obávali?

Rizikom bolo vôbec otvoriť v Českej republike tému sexuálnej asistencie. Vnímala som, že musíme ísť veľmi opatrne a že na to máme len jeden pokus. Preto bolo potrebné množstvo vecí premyslieť. Jednou z tých vecí bolo dobre vybrať ženy. Potrebovali sme také, ku ktorým máme dôveru, ktoré poznáme a ktoré unesú tlak. Pretože s otvorením témy sexuálnej asistencie nastal boom zo strany médií, neustále sme poskytovali rozhovory. Keby sme to dobre neukotvili a nerozbehli, mohlo to poškodiť aj meno sexuálnej asistencie celkovo. A druhý pokus by bol omnoho ťažší.

Aký veľký je teraz dopyt? Koľkým ľuďom ste za tri roky pomohli?

Za prvé dva roky to bolo asi 500 asistencií. Nedokážem povedať, koľko to bolo ľudí, niektorí nás volali opakovane. Štatistiky za rok 2018 si ešte len budeme brať od asistentiek, ktoré však pozorujú, že záujem o ne narastá. Zvyšuje sa záujem zo strany rodičov, ktorí majú v opatere dieťa s postihnutím, aj od zariadení sociálneho a zdravotného charakteru.

Ako v tejto chvíli vyzerá najtypickejší klient sexuálnych asistentiek?

Je to muž, ktorý má nejaký fyzický hendikep. Je na vozíku, nemá žiadnu partnerku a nedarí sa mu nadviazať vzťah.

S čím všetkým môžu asistentky takémuto človeku pomôcť? Ako môže schôdzka vyzerať v praxi?

Schôdzka môže mať niekoľko podôb. Najčastejšie si žiadajú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Vzťahy

Teraz najčítanejšie