Zomrel Lajos Grendel, literárny majster irónie aj absurdít, dôverný znalec New Hontu či Absurdistanu
V utorok zomrel vo veku 70 rokov významný predstaviteľ maďarskej literatúry na Slovensku Lajos Grendel.
Bolo to v jeden októbrový deň roku 2002, o jednej popoludní práve vyhlásili laureáta Nobelovej ceny za literatúru, ktorým sa stal maďarský autor Imré Kertész. O pár minút som vstúpil do vtedy veľmi vyhľadávanej bratislavskej Café Gallery a v kúte som zazrel spisovateľa Lajosa Grendela. Bolo mi jasné, že túto literárnu novinu ešte nemôže vedieť, a tak som mu slávnostne oznámil: „Nobelovku dostal Kertész.“ Tvár sa mu rozžiarila: „Kali Bagala?“ Vzápätí sa pobavene usmial a naznačil ťuknutie si do čela. „Aha, Imre, jasné, to je skvelé.“ A potom dodal so šibalským úsmevom, že aj Bagala by si ju zaslúžil.
Toto bola prvá vec, ktorá mi zišla na um pri správe, že Lajos Grendel práve zomrel, a hneď potom, samozrejme, rad jeho výborných knižiek. Písal ich po maďarsky, no všetky sa stali pevnou súčasťou slovenskej literatúry, a mnohí čitatelia ani nevnímali, že jeho diela sú do slovenčiny „len“ prekladané.
Tým prvým boli v polovici osemdesiatych rokov Odtienené oblomky, súbor troch románov, v ktorých sa zamýšľa nad miestom človeka na území strednej Európy pri Dunaji so zmiešaným slovenským a maďarským obyvateľstvom od čias tureckého polmesiaca až po dnešok. Problémy Slovákov a Maďarov na Slovensku sú témou aj ďalšej knihy publicistických textov s príznačným názvom Moja vlasť, Absurdistan.
Grendel mal blízko k poetike magického realizmu,