Denník N

Košičania chceli kultúru, už ju majú – v krásnej Tabačke (+foto)

Tabačka Kulturfabrik necelý mesiac pred otvorením. V sobotu už rebríky nahradia umelci, divadelníci a hudobníci. Foto N – Tomáš Benedikovič

V Košiciach v sobotu otvárajú na naše pomery unikátnu kultúrnu inštitúciu – nezávislú, a pritom štátom podporovanú. Tabačka je príkladom toho, čo sa v meste stalo aj vďaka titulu Európske hlavné mesto kultúry 2013.

Asi je mi súdená táto budova. Idú z nej na mňa spomienky, som tu spokojná. A kultúra vleje človeku energiu. Keby som bola inde, mala by som pocit, že som rýchlo zostarla, ale tu mladnem.

Pani Aga bude mať šesťdesiatšesť rokov. „Nie všetci v mojom veku vedia, že Chiki Liki Tu-a je kapela,“ priznáva so smiechom nedávnu skúsenosť, keď kamarátku vytiahla na ich akciu. Pani Aga robí v Tabačke. Chcela už oddychovať, ale oni jej zavolali, či by im nepomohla s upratovaním, a ona išla. Neľutuje. Ani na chvíľu. Len keby sa tie stoličky v sále stále nepresúvali, to by bola ešte radšej.

Nie je rodená Košičanka, ale prežila tu veľa rokov. Do budovy bývalej tabakovej továrne z polovice 19. storočia na Gorkého ulici sa prišla ako dievča učiť za frézarku. Potom sa tu učili aj jej dve deti, kým učilište po revolúcii nezavreli. Na poschodí vraj bývali vychýrené tanečné zábavy.

Pred šiestimi rokmi sem, do zničenej, roky prázdnej budovy prišiel Peter Radkoff s občianskym združením Bona Fide, ktoré sa dvadsať rokov snaží robiť v Košiciach kultúru s prívlastkom nezávislá. Najprv sídlili v bývalom kultúrnom dome v časti Vyšné Opátske ako IC Culture Train, potom v Kasárňach pri formovaní projektu Európske hlavné mesto kultúry a teraz sú tu: na stavenisku.

„Raz sme hore, raz dole,“ hodnotia v skratke, ako tých dvadsať rokov prežili. Alebo aj: všetko zlé je na niečo dobré. Možno to znie ako klišé, samé známe frázy, ale ich výsledkom je čosi, čo naozaj stojí za pozornosť.

V sobotu otvoria „novú“ Tabačku Kulturfabrik. Jedinečný priestor svojho druhu na Slovensku. Nielen tým, že chce fungovať na veľkorysom modeli prepájania kreatívcov, kultúry a biznisu, ale aj preto, lebo na jeho príklade vidno, ako by mohli vedľa seba fungovať nezávislá a štátna kultúra bez toho, aby medzi nimi ležalo štyridsať rokov zdanlivo neprekonateľných rozdielov.

Pani Aga v Tabačke Kulturfabrik upratuje. V hudbe a kultúre ju už vraj máločo prekvapí, videla už takmer všetko. Foto N - Tomáš Benedikovič
Pani Aga v Tabačke Kulturfabrik upratuje. V hudbe a kultúre ju už vraj máločo prekvapí, videla už takmer všetko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Tabačka Kulturfabrik bol vlastne len malý klub, za ktorým však stoja ľudia, čo majú veľké sny, ktoré sa im začínajú po dvadsiatich rokoch plniť. Foto N - Tomáš Benedikovič
Tabačka Kulturfabrik bol vlastne len malý klub, za ktorým však stoja ľudia, čo majú veľké sny, ktoré sa im začínajú po dvadsiatich rokoch plniť. Foto N – Tomáš Benedikovič

Je to o meste

„A dobre napíšte,“ lúči sa s nami trojčlenná výprava z „kraja“, ktorá sa k nám pridala počas prehliadky Tabačky v čase rekonštrukcie. „Bude to rarita v Košiciach,“ hovoria Petrovi Radkoffovi medzi dverami. „Keď sa bude dariť vám, bude sa dariť aj nám.“

Je to rarita. Košický samosprávny kraj sa dohodol s tímom Bona Fide. Dal im do prenájmu budovu bývalej fabriky, investoval pol milióna eur na jej opravu a mesto s nimi dokonca debatuje o mestskej stratégii rozvoja kultúry. Pre niekoho je to neprípustné. Pakt so štátom nemôže priniesť nič dobré. Nič naozaj nezávislé. Ale čo to vlastne znamená – nezávislé? Aj k tomu prídeme, ale najprv sa treba poobzerať.

Priestory novej Tabačky sú veľkolepé. Pôvodný ostane len klub s kaviarňou od ulice, pribudnú obchod s dizajnom, galéria, veľká sála pre hudbu, divadlo aj konferencie, veľké bistro, uzatvorený dvor pre menšie festivaly a akcie, kreatívne štúdio v suteréne so susediacim hudobným štúdiom, kde sa dá rovno nahrávať, malá sála pre filmy aj diskusie, sála pre tvorivé dielne, printové štúdio, sound & light showroom, medialab, co-workingový priestor pre kreatívcov aj uzatvorené kancelárie. A vedľa má fungovať rezidenčný hostel pre umelcov aj divákov.

Áno, je ťažké si to predstaviť, treba to vidieť. Čo je však dôležité, nezaplní to jedna homogénna „inštitúcia“, ale veľa rôznych malých subjektov od divadla Na peróne cez turistickú info kanceláriu Visit Košice až po printové štúdio Copyvait, ktoré už za sebou čosi majú a potiahnu sa navzájom.

Samozrejme, netreba predbiehať. Budova je jedna vec, plán druhá, ale tá tretia, či to naozaj môže a bude takto fungovať, sa ešte len ukáže.

Priečelie bývalej tabakovej továrne, za ktorým už pri šťastí bude iba kultúra. Foto N - Tomáš Benedikovič
Priečelie bývalej tabakovej továrne, za ktorým už pri šťastí bude iba kultúra. Foto N – Tomáš Benedikovič

Peter Radkoff s návštevou z kraja, ktorá Tabačku združeniu Bona Fide prenajala a neskôr našla aj peniaze na jej rekonštrukciu. Foto N - Tomáš Benedikovič
Peter Radkoff s návštevou z kraja, ktorá Tabačku združeniu Bona Fide prenajala a neskôr našla aj peniaze na jej rekonštrukciu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Všetko vďaka aj napriek EHMK

„Vedel som presne, čo chcem – ako to má celé vyzerať, veď som ten projekt pripravoval. Ale až teraz, keď sem denne chodím a blíži sa otvorenie, si uvedomujem, že je to naozaj,“ hovorí Peter Radkoff na rozostavanom nádvorí. Priznáva, že je unavený, každých päť minút mu niekto volá a termíny sú natesno, ale na konci dňa má vraj dobrý pocit.

„Toto všetko sme vlastne vymysleli už v roku 2007 pre Kasárne, keď sme s Michalom Hladkým pripravovali projekt EHMK, ale vtedy to ešte v tomto meste nemohlo fungovať. Mentálne na to táto spoločnosť nebola pripravená,“ hovorí Peter o období, keď muselo Bona Fide mesiac po získaní titulu pre Košice z Kasární odísť.

Až dnes sú podľa neho ľudia, mesto aj kraj schopní vnímať, o čo ide. Dnes si uvedomujú, že občianska spoločnosť je dôležitá, a keď dostane priestor, pomôže to všetkým. „Toto celé nie je len o Tabačke a o tom, že by som chcel mať kultúrne centrum, kam si budem nosiť kapelky, čo sa mi páčia. Tak to nie je. Ideme robiť zelené strechy, urobíme pešiu zónu, vrátime sem vodu. Nebavíme sa len o nejakej úzko vyhranenej kultúre. Bavíme sa o meste, o urbanizme, o kultúrnej politike.“

Na celú túto premenu podľa neho existuje jediná odpoveď: titul Európske hlavné mesto kultúry pre Košice v roku 2013. Vďaka nemu sa to všetko stalo. Presne tu padla odpoveď, že všetko zlé bolo na niečo dobré.

Možnosti "novej" Tabačky budú naozaj veľkorysé. Foto N - Tomáš Benedikovič
Možnosti „novej“ Tabačky budú naozaj veľkorysé. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pôvodný ostane len bar s klubom od ulice, ktorí už Košičania dobre poznajú. Foto N - Tomáš Benedikovič
Pôvodný ostane len bar s klubom od ulice, ktorý už Košičania dobre poznajú. Foto N – Tomáš Benedikovič

Peter Radkoff predstavuje veľkú sálu, v ktorej sa dá hľadisko prispôsobiť veľkosti akcie. Foto N - Tomáš Benedikovič
Peter Radkoff predstavuje veľkú sálu, v ktorej sa dá hľadisko prispôsobiť veľkosti akcie. Foto N – Tomáš Benedikovič

Byť nezávislý

Po neželanom odchode z Kasární našli Tabačku.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie