Denník N

#Metoo má aj svoje náklady, treba to otvorene priznať a vysvetliť, že to stojí za to

Titulná esej posledného čísla môjho obľúbeného časopisu The Atlantic bola o tom, že mladí Američania majú málo sexu. Autorka rozoberá množstvo dôvodov, ktoré sú za tým: mladí žijú čoraz menej v pároch a čoraz viac na Tinderi, spomína aj epidémiu obezity, ekonomické tlaky alebo zlatý vek porna.

Zdroj: The Atlantic

Ako jeden z dôvodov, aj keď určite nie hlavný, opisuje aj vplyv hnutia #Metoo. Autorke eseje sa množstvo žien zdôverovalo s tým, ako by túžili zažiť napríklad náhodný flirt s mužom vo výťahu, ale nestáva sa to, pretože sami priznávajú, že v dnešnej spoločenskej atmosfére by to považovali za „creepy“, teda desivé a čudné. Spôsob randenia sa mení a 17 % mladých Američanov považuje pozvanie cudzej ženy na drink v bare za sexuálne obťažovanie.

The Economist nedávno zverejnil prieskum, podľa ktorého sa nálady Američanov po roku od začiatku #metoo kampane pohli skôr opačným smerom. Viac ľudí si myslí, že falošné obvinenia zo sexuálneho obťažovania sú väčší problém ako nenahlásené sexuálne útoky. Zaujímavé je, že tento trend platí aj pre ženy, neprekvapivé je, že takmer výhradne je prítomný medzi voličmi Trumpa.

Zdroj: The Economist

Bloomberg  nedávno opísal, ako sa #Metoo atmosféra prejavila medzi bankérmi na Wall Street, kde stále ešte funguje dominantne mužské prostredie. Vysokopostavení muži sa preventívne vyhýbajú stretnutiam medzi štyrmi očami s mladými kolegyňami, nekupujú si letenky s miestom vedľa mladšej kolegyne a snažia sa nebyť s nimi vo výťahu osamote. Tento stav je v konečnom dôsledku nevýhodný zase najmä pre ženy v týchto kolektívoch, pretože ich odstriháva od prístupu k mentorom a bráni im dostať sa na vyššie pozície.

Jana Shemesh k tomu napísala komentár v Denníku N, v ktorom celú vec vybavila jednoducho: je to celé zle, muži z Wall Street sú pokrytci, ktorí nič nepochopili.

Navrhujem trochu iný spôsob debaty o téme, ktorá je podľa mňa zaujímavá, dôležitá a v konečnom dôsledku prirodzene veľmi citlivá.

Bolo by fajn otvorene priznať, že táto kultúrna revolúcia bude mať, podobne ako akákoľvek iná revolúcia, aj svoje náklady, alebo inak povedané, daň za progres.

O negatívnych dôsledkoch atmosféry po #Metoo nepíšu len hoaxeri z Fox News alebo Breitbartu, opisujú to aj liberálni autori v prestížnych západných médiách. Reč nie je len o umelých strašiakoch alebo prehnane paranoidných hyperbolách zopár exotov, ktorí sa boja akejkoľvek kultúrnej zmeny.

Poctivé je zahrnúť to do debaty, nie zosmiešnovať, bagatelizovať a implicitne vyrábať z celej komunity napríklad na Wall Street bandu blbcov.

Otázka by mala znieť: stojí to za to?

Ja myslím, že áno, pretože ak máme presvedčivé dôkazy o rozšírenosti sexuálneho násilia, ak nevieme naplno využiť potenciál polovice populácie, lebo sme zošnurovaní stredovekými stereotypmi, ak sa človek ako Harvey Weinstein, ktorý systematicky terorizoval svoje ženské okolie, držal beztrestne na vrchole tak strašne dlho, tak to je vážna vec. Odmietam svet, v ktorom sa ženy necítia bezpečne, toto jednoducho musí byť priorita.

Je to dôležitejšie ako to, že asi bude, minimálne krátkodobo, trochu menej „offline“ flirtu na svete, možno aj trochu menej sexu, o niečo menej náhodných pozvaní na drink v bare alebo výťahových zážitkov a o niečo viac zmätených mužov, ktorí budú v práci nejaký čas možno prehnane opatrní. S týmto sa dá žiť, a ak sa o tom budeme vedieť normálne rozprávať, časom sa to bude zlepšovať. S tým, čo robil Weinstein, sa žiť nedalo.

Pre našu dôveryhodnosť, ale aj pre poctivosť debaty, je však správne priznať, že keď sa hýbu kultúrne normy, budú zákonite nastávať aj nedorozumenia a nejasnosti. Citlivosť a zmysel pre chúlostivosť témy by mala byť na obidvoch stranách.

Zjemniť asi bude treba aj návody pre mužov typu “Just try not to be an asshole” alebo “Proste iba nebuď kretén”, ktoré sú častou reakciou na tých, ktorí si dovolia vyjadriť obavu alebo neistotu ohľadom toho, ako sa majú správať.

Takýto návod nezachytáva delikátnosť témy a rôzne názory napríklad na to, či je v poriadku pozvať cudziu osobu na drink v bare. Týmto spôsobom banalizovať obavy zo strany niektorých mužov je v konečnom dôsledku tiež prejavom hrubosti.

Raz príde táto téma aj na Slovensko, nakoniec, hádam je na to aj najvyšší čas. Bolo by dobre, keby sme nastavili tón diskusie, ktorý bude zmierlivý, obojstranne empatický (nie k sexuálnym predátorom, ale k mnohým normálnym ľuďom, ktorí si nie sú istí, čo sa smie a čo už nie), a vďaka ktorému sa vyhneme ďalšej kultúrnej vojne a pohneme sa vpred.

Ak vás zaujíma, o čom píšem a čo čítam, sledovať ma môžete tu. Ale ak nechcete byť závislí len od Facebooku, môžete sa prihlásiť do newslettra.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie