Nikto nepíše o láske tak ako Julian Barnes

Na zhrnutie obsahu poslednej knihy od Juliana Barnesa s názvom Jediný príbeh (vyd. Artforum, 2018) by stačili nasledujúce tri odseky.

Začiatok: „Chceli by ste radšej viac ľúbiť a viac trpieť, alebo menej ľúbiť a o to menej trpieť? Podľa mňa je toto v podstate jediná skutočná dilema. Možno budete – oprávnene – namietať, že toto nie je dilema, lebo nemáme na výber.“

Koniec: „Do očí sa mi netlačili slzy. Na ceste von som sa zastavil na recepcii a spýtal sa, kde je najbližšia pumpa. Recepčný mi ochotne poradil.“

A medzi tým je príbeh o láske, ten jediný príbeh, na ktorom skutočne záleží, lebo ovplyvňuje všetko ostatné. Nie je to však láska ako z filmu, v ktorom záver prichádza v tej najšťastnejšej chvíli. Naopak, tu sa práve po tej najšťastnejšej chvíli všetko len rozbieha.

Bolo by však nevhodné skončiť recenziu na takú dobrú knihu už po pár vetách, preto budem pokračovať ďalej. Posledný román od Juliana Barnesa si to totiž viac než zaslúži.

Nebolo to len chvíľkové poblúznenie

V krátkosti by sme knihu Jediný príbeh mohli označiť za príručku o láske. Veď akými inými slovami by sa dal opísať rozbor vzťahu mladého chlapca so ženou v strednom veku, ktorá má manžela a dospelé deti?

Nebola to však žiadna krátkodobá romanca, hoci na prvý pohľad by sme tento vzťah mohli takto odsúdiť a čakať, kedy sa obaja spamätajú a vrátia sa k svojim bežným životom.

Ich vzájomná príťažlivosť totiž výrazne vybočovala z tradičnej predstavy rodičov aj priateľov. Dokonca jej bola natoľko vzdialená, že si to mnohí neboli schopní pripustiť. Medzi Susan a Paulom však fungovala zvláštna interakcia, vďaka ktorej nepotrebovali slová, aby si rozumeli. Nerozoberali svoj vekový rozdiel, nebol na to dôvod. Neriešili reči, nesúhlas Paulových rodičov či Susaninej rodiny. Záležalo im len na živote, a tým bola pre nich láska.

Ich pomer sa vymykal starému poriadku, ale akoby určoval ten nový, bez predsudkov a zbytočných súdov. Nebola to bláznivosť ani chvíľkové poblúznenie. Bol to len netypický začiatok silného a intenzívneho vzťahu. Ich príbeh lásky.

„V ošiali zamilovanosti človek nechce láske ,rozumieťʽ. Chce ju prežívať, precítiť intenzitu vecí, ktoré sa zrazu zdajú dôležité. To, ako sa zrazu život zrýchli a všetko sa krúti len okolo nás. Tú žiadostivosť a nafúkanosť. Tie radostné výlevy a pokojnú vážnosť. Tú spaľujúcu túžbu, tú istotu, tú jednoduchosť, tú zložitosť, tú pravdu a pravdivosť a skutočnosť lásky. Pravda a láska, to bolo moje krédo. Ľúbim ju a poznám pravdu. Nemôže to byť zložité.“

Mýlil sa. Bolo to ešte zložitejšie.

Láska sa zmenila na závislosť

Milovali sa, o tom nech nikto nepochybuje. Len sa museli zrazu