Denník N

Turecký študent, ktorý uteká pred diktatúrou: Nezabudnem, ako som si tu bez strachu otvoril knihu

Foto - Flickr.com/Tuncay
Foto – Flickr.com/Tuncay

Yakub je jeden z tucta ľudí, ktorí žijú v utečeneckom tábore v Rohovciach neďaleko Bratislavy. Má 22 rokov a na Slovensko prišiel minulý rok študovať právo. Spočiatku vôbec nepremýšľal o tom, že by tu zostal.

Ešte pred rokom a pol som študoval na najlepšej právnickej fakulte v Turecku. Mal som dobré známky, a tak sa mi podarilo získať tri štipendiá, bývať v centre Istanbulu a viesť príjemný študentský život.

Teraz som na Slovensku, od mája žijem v utečeneckom tábore v Rohovciach, nemôžem si dokončiť bakalára a nemám ani povolenie pracovať. V tábore máte pocit, že tam strácate čas. Nezostáva vám nič iné, len čakať. Snažím sa aspoň čítať knihy a zlepšovať si angličtinu a slovenčinu. Teraz ma čakajú vaše Vianoce, je to pre mňa niečo celkom nové.

Po slovensky si viem vypýtať lístok v autobuse a dokážem už aj viesť rozhovor o bežných veciach. V tábore budem žiť najbližšie mesiace. A možno aj roky. To všetko pre jedného muža, ktorý veľmi chce ovládnuť Turecko.

Ničili sme zakázané knihy, nepomohlo

Môj otec učil teológiu na strednej škole. Ľudia ho rešpektovali, vedel veľa o islame aj o kresťanstve. Počas ramadánu mával dokonca príhovor v mešite.

Pred dvoma rokmi však v Turecku prebehol pokus o prevrat a po ňom začali zatýkať tisíce odporcov súčasného premiéra Recepa Tayyipa Erdoğana. Zatkli už viac ako 160-tisíc ľudí a medzi nimi aj môjho otca. Najprv dostal výpoveď v škole a potom ho odsúdili na viac ako sedem rokov väzenia. Údajne zneužíval vieru ľudí na podporu teroristickej organizácie. Ale akej teroristickej organizácie? Za teroristov dnes štát považuje všetkých, ktorí podporujú imáma Fethullaha Gülena.

Gülen už takmer dvadsať rokov žije v exile v Spojených štátoch a po celom svete má milióny fanúšikov. Obhajuje tolerantný islam, vyzýva ľudí, aby zakladali školy, a píše knihy.

Práve tie u nás polícia hľadala, keď si prišli po otca. Všetci sme jeho knihy čítali, no žiadne u nás nenašli. Zničili sme ich. Akékoľvek knihy, ktoré napísal, v ktorých sa spomínal alebo ktoré vydalo jeho vydavateľstvo. Ja som dokonca radšej aj rozbil počítač, na ktorom som pozeral jeho videá, lebo som sa bál, že by si ho polícia mohla odniesť.

Ale otcovi to nepomohlo. Odsúdili ho aj tak.

Erdoğan na mítingu. Foto – AP

Brat pred väzbou ušiel do Fínska

Môj brat bol pred pokusom o prevrat policajným dôstojníkom a popritom študoval právo. Po ňom si musel hľadať novú prácu. Nikde ho však nechceli zamestnať. Dokonca ani v reštaurácii. Všade sa vás pýtajú, čo robí váš otec. A vy čo poviete? Ak bol učiteľom a zrazu je vo väzení, všetci vedia, že ste z Gülenovho hnutia.

Pár mesiacov po otcovi si polícia prišla aj po brata. Našťastie, vtedy nebol doma. Zasadla rodinná rada a premýšľali, čo ďalej. Najprv si kúpil falošný občiansky preukaz a chvíľu sa skrýval v Istanbule. Po čase sa so ženou rozhodli úplne odísť z Turecka.

Zaplatili prevádzačovi, ktorý ich mal cez rieku previesť do Grécka. Bolo to ťažké rozhodnutie, veľa riskovali. Keď sa o to pokúšali prvý raz,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Migrácia

Teraz najčítanejšie