Denník N

Cestovateľ Zibura: Bol som v saune anarchistov aj v prekliatom lese. Európa je najpestrejší svetadiel

Hneď ako zmaturoval, pobalil si batoh a vyrazil do sveta. Pešo dosiaľ prešiel vyše päťtisíc kilometrov. Jeho knihy si kupujú státisíce ľudí, jeho vtipné prednášky sú mesiace vypredané a namiesto besedy s cestovateľom pripomínajú výstup stand-up komika.

Dnes 26-ročný Čech LADISLAV ZIBURA píše štvrtú knihu a statusy pre desaťtisíce fanúšikov na sieti. S vplyvom, ktorý má, sa snaží narábať zodpovedne. „Chcem ľuďom ukazovať, že svet nie je až také zlé miesto. Aby sa ho nebáli,“ hovorí. V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • prečo takmer vymreli klasickí stopári
  • prečo je Európa najrozmanitejší svetadiel
  • čo ho fascinuje na hipsterských kaviarňach
  • o hosteloch a ich čudesných návštevníkoch
  • či musíme všetci tak veľa cestovať

Je dnes ešte vo svete vôbec čo objavovať?

Mnohí tvrdia, že už nie je. Že moja generácia nezažije dobrodružné cestovanie z čias Zikmunda a Hanzelku. Zato môže sledovať globalizáciu v priamom prenose. V Nepále vidíte ľudí, ktorí žijú inak tradičným spôsobom života, lenže v ruke majú smartfón. A keď pozerajú televíziu (indickú, lebo Nepál vlastnú televíziu nemá), tak prepínajú na reklamy. Dobrovoľne prepínajú na reklamy a kochajú sa západným tovarom.

Čo vás ešte fascinuje?

Hipsterské kaviarne. Je pozoruhodné, že sú všade na svete rovnaké. Kráčate cez kravské lajná po ulici v Nepále, otvoríte dvere a – akoby ste prešli červiou dierou – vnútri podnik vyzerá presne ako v centre Prahy. Ešte úplne neviem, či je to dobre alebo zle, ale je to tak.

Skúsme v skratke zhrnúť vaše doterajšie dobrodružstvá. V Jeruzaleme ste boli ateistom na púti, v Číne ste nevedeli ani ceknúť po čínsky. Na Kaukaze vás opíjali pohostinní miestni, ktorí spomínali na Sovietsky zväz. Vaša ďalšia kniha bude o čom?

O Európe. Tentoraz som nešiel pešo, ale stopom. Za dva mesiace som prešiel Poľsko, Lotyšsko, Estónsko, Litvu, Švédsko a Dánsko. Z Kodane som letel do Atén a cez Grécko, Albánsko, Srbsko, Macedónsko, Rumunsko a Ukrajinu a Slovensko dostopoval do Česka.

Stopovalo sa vám dobre?

Lepšie, než som očakával. Nikde som nečakal dlhšie než dve hodiny, väčšinou ma brali do pol hodiny. Asi tretina milosrdných vodičov boli ženy, v autách boli samy, dnes je taký trend, že sú ľudia v autách po jednom.

Bola pocta, že sa ma dievčatá nebáli. Mám výhodu, že mám svetlé vlasy, vyzerám ako Fín alebo Švéd, čo sú také národy, ktorých sa ľudia neboja. Horšie by sa stopovalo, keby som vyzeral ako Turek či Grék. Najhoršie sa mi stopovalo v Škandinávii, lebo som vyzeral ako miestny.

Nevymreli ešte klasickí stopári? Čakal by som, že dnes každý rieši odvoz cez internet.

To je fakt. Dnes je viac ľudí, ktorí chcú brať stopárov, než samotných stopárov. Ľudia sa zo mňa tešili, dlho žiadneho nevideli. „Tiež som za mladi stopoval,“ spomínali. Lenže už to nerobia.

Prečo nie?

Nemajú čas. Ako preprava z bodu A do B je to neefektívne. Stopovať je dobré, len ak hľadáte dobrodružstvo. Mne sa podarilo prejsť stopom štrnásť krajín, niektoré som iba prešiel, inde som sa zdržal. Zhrnul by som to tak, že Európa je najrozmanitejší svetadiel a výhodu má v tom, že je veľmi kompaktná. Škoda len, že po nej ľudia príliš necestujú.

Akože nie? Európa je najpopulárnejšou turistickou destináciou na svete.

Turisti však cestujú do jednotlivých miest a krajín na dovolenku. Málokto si Európu prejde jednu krajinu po druhej tak, že ich má možnosť bezprostredne porovnávať. Ak prejdete za mesiac Poľsko, Pobaltie a Škandináviu, je to rozmanitejšie než juhovýchodná Ázia.

Zoberte si len rozdiely: náboženské Poľsko a ateistické Estónsko, protiruské Estónsko a proruské Lotyšsko, bohaté Dánsko a chudobná Litva. Myslím, že keď prejdete viac krajín po sebe, dozviete sa toho najviac o sebe aj o iných. Európa je taká malá, že sa to dá, každý deň ste v inej krajine. Je rozmanitejšia, než si myslíme, a nie je taká globalizovaná.

Koľko ste narátali prevádzok McDonald’s?

Práveže nie veľa. V skutočnosti to rovnako vyzerá vo veľkých mestách a pri hlavných ťahoch, mimo nich je to všade trochu iné. Všade robia trochu iný syr, rozprávajú trochu iným nárečím, aj domy tam vyzerajú inak. Európsky kontinent si stále udržiava tradičného ducha a množstvo drobných lokálnych špecifík, takých, čo nenájdete nikde inde na svete.

Skúste niečo odporučiť.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie