Denník N

Rok 2018 mal byť rokom ženy. V niektorých krajinách to tak takmer vyzeralo

Nadia Muradová. Foto – TASR/AP
Nadia Muradová. Foto – TASR/AP

V niektorých krajinách dosiahli ženy také zastúpenie v parlamentoch a vo vládach, ktoré by mohlo viesť k zmenám.

Minulý rok sme na tomto mieste písali, že sa očakáva, že rok 2018 bude rokom ženy. Vrcholilo hnutie #MeToo, čakali sa voľby do amerického kongresu, v ktorých sa rozhodlo kandidovať nebývalé množstvo žien, a ešte aj v Saudskej Arábii sľúbili isté uvoľnenia pre ženy vrátane povolenia šoférovať. Na konci roka 2017 bola doba zrelá na zmeny a vládol pocit, že už sa nedá vrátiť do starých čias.

Čo sa teda podarilo a čo menej?

Rok ženy na druhý pokus

O roku ženy sa v USA hovorilo už v roku 1992, keď do senátu zvolili štyri ženy, čo bol rekord, a Kalifornia sa stala prvým štátom v histórii, ktorý mal hneď dve senátorky. Veľmi dobre sa vodilo aj kandidátkam vo voľbách do snemovne reprezentantov.

Záujem žien o politické funkcie sa vtedy spájal aj s prípadom profesorky práva Anity Hillovej. Tá v roku 1991 pred senátnym výborom vypovedala o tom, ako ju sexuálne obťažoval nominant na miesto sudcu najvyššieho súdu Clarence Thomas. Thomas síce svoje miesto získal, ale vlna ženského hnevu a aktivizmu sa už nedala zastaviť, rovnako ako prijatie legislatívy na ochranu obetí sexuálneho obťažovania na pracovisku.

Okolnosti v roku 2018 boli podobné. V Bielom dome sedel mizogýn, odhalenia o obťažovaní žien (a aj mužov) stále prenikali na verejnosť a Amerika mala zase možnosť v priamom prenose sledovať vypočúvanie kandidáta na sudcu najvyššieho súdu, ktorého z obťažovania obvinila bývalá spolužiačka zo strednej školy.

To mnohé ženy povzbudilo ku kandidatúre a aj politické strany (hlavne Demokratická) i prispievatelia na volebné kampane pochopili, že prišiel čas na zmenu. Výsledkom je, že v 116. kongrese, ktorý začne zasadať 3. januára 2019, bude pôsobiť 25 senátoriek a 102 kongresmaniek, čo je rekord.

Ako upozornila CNN, trend väčšieho záujmu žien o politiku sa objavil aj v iných krajinách. V Libanone napríklad kandidovalo v parlamentných voľbách osemkrát viac žien ako v roku 2009 a v Mexiku sa podarilo po parlamentných voľbách dosiahnuť ukážkovo vyvážené zastúpenie mužov a žien (49 percent žien – 51 percent mužov v dolnej komore a 51 percent žien – 49 percent mužov v senáte).

V Španielsku sa zase podarilo zostaviť vládu, v ktorej je viac ministeriek ako ministrov. V Etiópii je pomer mužov a žien vo vláde 50:50 a krajina má aj prezidentku, aj šéfku najvyššieho súdu.

Štúdia Brookings Institution ukazuje, že väčšie zastúpenie žien v zákonodarných zboroch vedie k tvorbe

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie