Aj na Štedrý deň sú Kuciakovci na cintoríne: Stromček dali aj Jankovi

Je pondelok, Štedrý deň, a rodičia zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho brat Jozef prichádzajú na cintorín. Idú upratať hrob, na ktorom je nový náhrobný kameň, a urobiť stromček aj ich synovi a bratovi, ktorého vo februári za jeho články zavraždili.

Na cintorín chodia každý deň.

„Áno, sme tu každý deň, pomodliť sa, zapáliť sviečku, upratať, porozprávať sa. Vždy, keď idem z práce, prezvoním našim a zoberiem ich rovno na cintorín. Keď má mamina druhú zmenu v práci, chodím len s ocinom a mamina chodí doobeda na bicykli,“ hovorí Jánov brat Jozef.

Tieto Vianoce budú pre nich najsmutnejšie, stretávajú sa v Štiavniku.

„Som tu ja s rodičmi a sestra Majka s priateľom. Doobeda sme boli na cintoríne, zapálili sme sviečku, dali sme stromček aj Jankovi a potom ozdobíme stromček aj doma. Odmala sme zdobili stromček my traja súrodenci spolu. Potom sa už budú variť jedlá na večer, baliť darčeky a veci, ktoré k Vianociam patria. Je to hrozne ťažké a pri každej takejto činnosti sa tlačia slzy do očí, keď to už Janko s nami robiť nemôže, ale aj kvôli rodičom sa snažíme, aby aspoň na chvíľu mali pocit Vianoc.“

Jozef spomína, že minulý rok si Ján Kuciak a jeho priateľka Martina dali originálne darčeky ako vždy. „Do domčeka kúpil jeden vaňu a druhý WC. Ja s rodičmi sme mu spoločne kúpili zváračku, celé Vianoce sme sa smiali na návode k nej. Majka mne aj Jankovi kúpila rovnakú peňaženku.“

Po Jánovej smrti pribudol do rodiny nový Janko. Pomenovali ho podľa Jána Kuciaka. „Janko je synom Maťkinho brata Lukáša a jeho manželky. Narodil sa ešte v júli tohto roka, ja s Majkou sme mu krstní rodičia. Je krásny, také slniečko, a volá sa Janko Kušnír.“

Jozef hovorí aj to, čo by si priali na Vianoce: „Strašne by som si prial hlavne, aby sa ľudia začali viac zaujímať. Aby si vytvárali závery na základe faktov, aby si vedeli vybrať podstatné informácie, aby všade v spoločnosti viac začala vyhrávať empatia nad egoizmom. Aký by som chcel tento rok darček pod stromček, som nevedel odpovedať ani rodičom, ani priateľke, ani sestre, vnútri mám však jediné želanie: aby Janko s Maťkou ešte aspoň raz prišli a povedali mi, že sa majú tam hore dobre a súhlasia so všetkým, čo robíme a ako to robíme.“