Denník N

Annie Leibovitz: Ako som fotila Rolling Stones, Warhola, britskú kráľovnú alebo Trumpovcov

Annie Leibovitz pred výstavou svojich portrétov žien. "Knihu mala uzatvárať fotografia prezidentky Hillary Clintonovej. Ale ona prehrala a mne sa zrútil svet. Chcela som vydanie knihy zrušiť, pretože nemala koniec." Foto – UBS Art
Annie Leibovitz pred výstavou svojich portrétov žien. „Knihu mala uzatvárať fotografia prezidentky Hillary Clintonovej. Ale ona prehrala a mne sa zrútil svet. Chcela som vydanie knihy zrušiť, pretože nemala koniec.“ Foto – UBS Art

Najslávnejšia fotografka súčasnosti má za tých päťdesiat rokov, čo fotí, celkom slušnú predstavu, akí sú Američania. Do Miami prišla predstaviť rozšírené vydanie svojej knihy At Work (V práci) a rozprávať o tom, kto ju pri fotení zaujal a čím. ANNIE LEIBOVITZ stála na pódiu a za ňou sa vždy objavovali fotografie, o ktorých hovorila. Svoje dlhé, šedivé vlasy si často odhadzovala z čela, pôsobila placho a pri spomienkach na ženu svojho života, umelkyňu Susan Sontagovú, sa hlboko nadýchla. Naša kolegyňa z českého Deníka N bola pri tom.

Ako najčastejšie fotím

Fotím tak, že dostanem zadanie a snažím sa najprv o tom človeku čo najviac zistiť. Väčšina mojej práce sú úlohy, ktoré som dostala zadané od niekoho iného. Po čase zo svojich fotiek urobím tému a vydám z nich knihu. Tam sú veci, ktoré som fotiť nemusela, ale chcela. Sú to záznamy toho, ako vnímam svet.

O britskom maliarovi a fotografovi Davidovi Hockneym

V knihe At Work (V práci) som prvýkrát ukázala, čo si myslím alebo nemyslím, keď fotím. Mojím veľkým učiteľom bol David Hockney, obdivovala som jeho koláže. Keď fotíte, ste obmedzení formátom – buď fotíte na výšku, alebo na šírku, ale to je celé, viac už sa vám do fotky nezmestí. David ma inšpiroval v tom, že kolážami sa hraníc môžete zbaviť.

Čo hovorím fotkami

Cez fotky rozprávam príbeh. Buď príbeh toho človeka, alebo môj vlastný. Len čo niekde vidím príbeh, fotím. Niekedy však odfotím niečo na zákazku. Trebárs portrét Angeliny Jolie vo Vogue. Tam bolo všetko pripravené, vymyslené dopredu. Takže prečo stála na lietadle, na to sa ma nepýtajte.

Akú mám radu pre začínajúcich fotografov

Nevzďaľujte sa od domova. Začnite kamarátmi a rodinou, jednoducho ľuďmi, ktorí to s vami vydržia. Objavte, čo znamená byť blízko svojej práci. Foťte toho, ku komu máte blízko. Samozrejme, je veľa výborných fotografií, ktoré nemajú nič spoločného s vaším domovom. Ale myslím tým to, aby ste začali s fotením toho, čo pre vás niečo znamená.

Ako som začala fotiť ja

Chcela som byť fotografkou. Fotila som stále, všetko mi pripadalo zaujímavé. Študovala som fotografiu v San Francisco Art Institute a mala ako hlavný odbor maľbu. Lenže maľovanie pre mňa bolo abstraktné a izolovalo ma. Fotografovanie bolo pravým opakom – dostalo ma von medzi ľudí a do reálneho života.

Autoportrét.

Annie Leibovitz

  • narodila sa v roku 1949 v Connecticute v USA
  • vyštudovala San Francisco Art Institute
  • preslávila ju fotografia Johna Lennona urobená v deň, keď bol zavraždený
  • jej diela nájdete na obálkach mnohých časopisov a hudobných albumov
  • pracovala pre časopis The Rolling Stone aj pre skupinu The Rolling Stones
  • fotografuje slávnych ľudí, ale sústreďuje sa aj na tému premeny ženskej roly

Čo bolo pre moju kariéru rozhodujúce

Nastúpila som do Rolling Stone. Vtedy to bol časopis s malým nákladom, kde som si mohla fotiť, čo som chcela. Kto žil v 70. rokoch v San Franciscu, ťažko sa vyhol politike. Mnoho ľudí malo nejakú skúsenosť s vietnamskou vojnou a tejto téme som sa nevyhla ani ja.

O spisovateľovi Hunterovi S. Thompsonovi

Do redakcie Rolling Stone prišiel zhruba v rovnakom čase ako ja. Dorazil s kartónom pív a povedal, že bude písať o šerifovi, ktorý práve kandidoval vo voľbách. Bol priekopníkom takzvanej gonzo žurnalistiky, pri ktorej autor nijako netají, že nie je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Kultúra, Svet

Teraz najčítanejšie