Editor Wikipédie: Konšpiračné médiá ako zdroje odstraňujeme, Kotlebov článok sme zamkli

Slovenská Wikipédia nemá šéfa, ktorý by rozhodoval o tom, čo na jej stránkach bude a čo nie. O všetkom rozhoduje komunita správcov a editorov, ktorí hlasujú o všeobecných pravidlách, ale aj o tom, ktorí politici na nej budú mať článok a ktorí nie.

Matej Grochal už takmer desať rokov edituje slovenskú Wikipédiu. Tá začala fungovať v roku 2003. V súčasnosti má takmer 230-tisíc hesiel a 400-tisíc zobrazení denne. Celý jej obsah pritom tvorí zopár nadšencov, ktorí jej venujú hodiny, no nedostávajú za to žiadne peniaze.

O čom najčastejšie tvoríte heslá?

Rôzne, od paralympijských hier a paralympionikov cez železničné stanice, dopravu a energetiku až po politiku a LGBT.

Takže aj Vlak-Bus-Shopping centrum v Banskej Bystrici.

Áno, aj ten článok som vytvoril. (smiech) Fakt.

Koľko článkov ste urobili?

698.

A editácií?

Zhruba 40-tisíc na slovenskej Wikipédii.

Keď boli zverejnené podozrenia, že Andrej Danko získal titul JUDr. za plagiát, na Wikipédii bol zmenený jeho titul na Mgr. Kto robí tieto zmeny v textoch politikov?

Je na to pár redaktorov, ktorí sa zaujímajú o politiku. Tí to menia na JUDr. s vysvetlením, že Danko titul JUDr. de iure stále má. Niektorí čitatelia, ktorí nie sú stálymi redaktormi, údaje menia na Mgr.

Existuje nejaký tím editorov, ktorý sa napríklad chystá na voľby a vie rýchlo spracovať a zverejniť výsledky?

Ja sa na to napríklad chystám. Ak majú byť prezidentské voľby, tak sa na to začnem pripravovať, založím článok už teraz, a keď sa budú objavovať noví kandidáti, tak tam budú pribúdať informácie. Spracovanie volebných výsledkov je komplikovanejšie.

Často sa stáva, že ich dopĺňajú nestáli redaktori ešte predtým, než sú oficiálne, alebo pri komunálnych voľbách zmenia mená primátorov hneď po zvolení. Primátorom sa však kandidát stane až po oficiálnom uvedení do funkcie.

Koľko ľudí tvorí slovenskú Wikipédiu?

Približne stovka redaktorov má päť a viac úprav mesačne. Ale nie sú to každý mesiac tí istí ľudia. Niektorí sú stáli, iní k nám prichádzajú a odchádzajú od nás. Do dvadsať ľudí má sto a viac úprav mesačne.

Máte aj korektorov?

Asi si to predstavujete veľmi organizovane. Opravy robíme my redaktori, ale aj ľudia, ktorí si k nám prídu čítať články. Môžu to byť aj ľudia, ktorí nie sú registrovaní, len opravia nejaké písmenko a to je celé. Možno to urobia len raz a už sa na Wikipédiu nevrátia.

Ktoré témy sú na slovenskej Wikipédii dobre spracované?

Napríklad astronómia.

Prečo práve táto oblasť?

Jedna kolegyňa sa jej intenzívne venovala. Aj letectvo je dobre spracované vďaka pár nadšencom. Alebo chémia.

Čo bola posledná nepravda, ktorú ste na Wikipédii upravovali?

Podľa mojej skúsenosti sa u nás faktické nepravdy objavujú zriedka. Skôr ide o preháňanie. Deje sa to napríklad aj počas komunálnych volieb. Je nejaký súčasný primátor a chcel by zostať primátorom, tak si trocha vylepší profil, pridá, čo všetko vybavil a zariadil. Nie je to nepravda, ale je to prikrášlenie.

Takže ľudia sa sami snažia vylepšovať svoj profil na Wikipédii?

Možno to nie sú priamo tí ľudia, ale len ich fanúšikovia alebo zamestnanci. Ale týchto prípadov nie je až tak veľa. Väčší problém máme so začínajúcimi kapelami. Tie si o sebe často pridávajú informácie.

Ktorý politik si takto vylepšil profil?

Nerád by som niekoho menoval. Problémom je aj nevyváženosť a nekompletnosť informácií. Andrej Kiska má napríklad dlhý článok, v ktorom je veľa informácií, niektoré veci a kauzy sú v ňom opísané príliš podrobne, k iným tam zasa informácie chýbajú. Ak by sme mali viac ľudí, tak by sme mohli vytvoriť lepší článok, ktorý by sa venoval aj téme menovania ústavných sudcov a podobných vecí, ktoré boli pomerne významné.

Na Wikipédii môže mať článok len ten človek, ktorý je určitým spôsobom významný. Čo musí dosiahnuť politik, aby ste článok o ňom nezmazali?

Pri politikoch ide o funkciu. Poslanec parlamentu sa automaticky berie ako významný. Krajskí poslanci už nie. Tam však nie je ani veľká túžba ich texty vytvárať, jedine keď sa blížia voľby a krajský poslanec sa chce stať primátorom alebo županom. Základným pravidlom je mať aspoň dva netriviálne zdroje.

Čo to znamená?

Znamená to, že dva zdroje ich musia podrobnejšie spomínať a nie iba okrajovo. Je to však subjektívne. Ak by o nich písali regionálne noviny, bol by to slabší zdroj. Ak celoštátne, silnejší zdroj.

Kto to posudzuje?

Autori článkov.

Kto rozhoduje o tom, či bude profil menej známeho regionálneho politika zmazaný?

Komunita. Keď je založený článok, ktorý je na hranici, tak niekto z komunity tam zvyčajne dá nálepku, ktorá hovorí, že autor článku má 14 dní na to, aby dokázal, že heslo tam patrí, a vylepšil ho. Ak autor alebo niekto iný heslo nezlepší, po 14 dňoch je správcami zmazané.

Koľko takýchto prípadov sa stalo pred tohtoročnými komunálnymi voľbami?

Ja viem o dvoch kandidátoch. Malých kapiel je viac, tak tri prípady mesačne. Pre porovnanie, denne vznikne asi desať, pätnásť článkov.

Spomenuli ste, že máte problém so začínajúcimi kapelami. Na základe čoho rozhodujete, ktorá kapela na Wikipédii nemôže mať odkaz a ktorá už áno?

Všeobecne máme také pravidlo, že kapela musí mať vydaný aspoň jeden album, aby bola dosť významná pre Wikipédiu. Bežne sa však stáva, že začínajúca kapela si o sebe vytvorí text, v ktorom nadšene píše, že je začínajúca kapela z toho a toho mesta. Zo žiadnych zdrojov tam pritom nemajú doložené, že niečo vydali. Ak vydajú nejakú demo nahrávku, tak to neberieme ako plnohodnotný album.

Prečo na Wikipédii nemôžu byť informácie aj o malých začínajúcich kapelách?

Pretože potom už je to viac o propagácii než o encyklopedickej hodnote. Hoci hranica medzi nimi nie je vždy jednoznačná.

Sú niektoré politické strany na Wikipédii aktívnejšie ako iné?

Nemyslím si.

Ako je to s členmi ĽSNS Mariana Kotlebu?

Z času na čas sa stane, že v článku o Marianovi Kotlebovi ktosi zjemní obsah. Namiesto extrémistická alebo neonacistická strana napíšu, že je národne orientovaná. Ale pokiaľ sú zdroje, ktoré hovoria, že je nacistická alebo fašistická, tak to zasa vrátime späť. Respektíve ak majú hodnoverný zdroj, ktorý hovorí, že nie sú fašistická, ale národne orientovaná strana, tak to môže zostať. Nemôžu však vymazať odzdrojovaný obsah. V súčasnosti je tam citát z The Economist o tom, že ide o neonacistického politika.

Ako je to s Wikipédiou a fake news? Snažia sa v nej niektorí ľudia zdrojovať aj Slobodný vysielač, Hlavné správy?

Občas áno.

Čo s tým robíte?

Odstraňujeme ich. Je neoficiálny „blacklist“ médií, ktoré odstraňujeme, a sú na ňom oba tieto weby. Zatiaľ sa nám však spory, ako sú napríklad tie o očkovaní, väčšinou vyhýbajú.

Na ktorých témach sa s inými editormi nezhodnete?

Teraz veľa debatujeme o názvoch článkov. Napríklad názov článku Japonská kozmická agentúra bol donedávna „Učú kókú kenkjú kaihacu kikó“. Nakoniec sme sa dohodli, že to zmeníme a názov bude v slovenčine. Máme teda dilemu, či prekladať názvy a ako. Niektorí tvrdia, že stačí, ak sa pôvodný názov len prepíše latinskými písmenami, ďalší hovoria, že názov treba preložiť. Nezhodneme sa ani v tom, či prechyľovať alebo neprechyľovať ženské priezviská.

Ubúda počet ľudí, ktorí tvoria obsah na Wikipédii?

Globálne je prispievateľov stále menej. Je to zrejme aj tým, že v anglickej Wikipédii je už veľmi veľa tém dobre pokrytých, a ak by chcel niekto prispieť čímsi novým, nebolo by to ľahké. Na slovenskej Wikipédii možno stále o čom prispievať, ale redaktorov veľmi nepribúda.

A čo počet ľudí, ktorí ju navštevujú?

Tam úbytok nie je. Skôr sa k nej ľudia dostávajú inak. Ak niečo hľadajú na Googli, najmä osobnosti, tak sa im na boku hneď otvorí panel s informáciami, ktorý čerpá z Wikipédie. Vy sa teda na Wikipédiu ani nedostanete, ale čerpáte z nej informácie. Navyše je veľa stránok, ktoré kopírujú obsah Wikipédie, čo jej takisto uberá čitateľov.

Dá sa nejako brániť proti tomu, aby ľudia na Wikipédiu pridávali ukradnutý obsah?

Sú weby, z ktorých sa dá čerpať obsah, lebo sú pod otvorenou licenciou. Kontrolujeme to však len ručne, porovnávame obsah článku so zalinkovanými zdrojmi. Niektoré weby nám napríklad povolili presunúť si ich obsah k nám. Napríklad Matematická encyklopédia, ktorú urobili na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského, alebo Filozofická encyklopédia.

Posudzovať sa to dá napríklad cez zoznam posledných úprav, kde sa zobrazuje päťsto posledných úprav. Tam vidím, čo sa práve na Wikipédii deje. Keď zbadám, že nejaký autor pridal väčší obsah, pozriem sa, či je k nemu uvedený zdroj. A ak nie je, autora príspevku požiadam, aby zdroj pridal, alebo informáciu vymažem.

Koľko času tomu týždenne venujete?

Veľmi to kolíše. Zhruba osem hodín týždenne. Niekedy sa do toho ponorím a vytvorím šesť článkov za týždeň, inokedy šesť článkov za tri mesiace.

Ste jeden z najskúsenejších editorov Wikipédie. Ako vlastne vyzerá komunikácia medzi editormi?

Wikipédia ako online komunita nemá centrálne riadenie alebo redakciu. Je to len tím ľudí, ktorých baví editovanie a písanie. Nejaké tie rozhodnutia, ktoré sa musia urobiť, sa robia komunitne. Ľudia sa vyjadria, niekedy hlasujú. Nikto nie je vedúcim. Dlhodobým dobrým pôsobením tam človek môže získať rešpekt. Po prvé prispievaním dobrým obsahom a po druhé slušnou a odbornou komunikáciou s ostatnými.

O čom hlasujú prispievatelia?

Ak sa nájde článok, ktorý nie je veľmi významný alebo nie je celkom dobre spravený, tak sa robí hlasovanie o tom, či ho zmazať alebo nie. Hlasujú aj o pravidlách a postupoch.

Kto môže hlasovať?

Hlasovať môžu tí, ktorí urobili päťdesiat zmien za posledné dva mesiace, alebo tí, ktorí sú zaregistrovaní dlhšie ako dva mesiace a majú celkovo viac než 200 úprav. Existuje aj takzvaná krčma, ktorá je diskusným priestorom a môže sa v nej ktokoľvek vyjadriť.

Prečo venujete Wikipédii toľko času?

Som presvedčený, že sú veci, ktoré majú váhu a ktoré by tam mali byť. Potom sú veci, ktoré ma zaujímajú aj osobne, a tie tam dávam tiež. Wikipédia je pre mňa vlastne akési odkladisko informácií. Ak ma čosi zaujíma a je to encyklopedicky významné, tak to dám na Wikipédiu a už to nemusím hľadať. Navyše to možno pomôže aj ďalším. Istým spôsobom je to aj zábava.

Čo vás na tom baví?

Napríklad vyhľadávanie kategórií, do ktorých článok patrí. Alebo preklad anglickej Wikipédie do slovenskej. Prípadne prepájanie inojazyčných a slovenských hesiel.

Dostávajú za to ľudia nejakú odmenu?

Nie. V našich podmienkach neexistujú platení prispievatelia. V anglickej verzii už áno.

Sú aj takí, ktorí to robia na plný úväzok?

Áno. Alebo sú agentúry, ktoré napríklad dostanú zákazku, aby počas volebnej kampane vytvorili na Wikipédii heslo niekomu, kto kandiduje do amerického senátu.

Neopomenú tam potom kritické veci?

Stáva sa, že to skĺzne do promo štýlu.

Poznáte editorov slovenskej Wikipédie aj osobne?

Niektorých áno, ale časť z nich sa tomu vyslovene vyhýba.

Fungujete ako komunita?

Online áno, offline menej.

Koľko ľudí poznáte osobne?

Asi tucet.

Prehovárate svojich priateľov, ktorí ešte neprispievajú na Wikipédiu, aby s tým začali?

Pomerne často. Väčšinou však neprispejú.

Máte problém s tým, že niektorí aktívni prispievatelia robia veľa chýb?

Áno.

Čo s nimi?

Najprv sa ich snažíme nejako usmerniť, ale ak to nepomôže, napokon ich komunita vylúči, prípadne odídu sami. Ak niekto vyslovene robí vandalizmus, teda zničí nejakú stránku, použije nadávky alebo vyprázdni stránku, tak mu na diskusnej stránke zobrazíme varovanie, že nemá experimentovať. Tento oznam sa mu zobrazí trikrát, a ak pokračuje, tak ho zablokujeme. Alebo vieme zamknúť stránku, na ktorej ľudia vandalizujú.

Na akých stránkach sa to deje?

Najmä u politikov. Kotlebovu stránku sme tiež načas uzamkli.

Kto môže zablokovať zmeny na stránkach?

Správcovia. Tých je momentálne osem. Ja som jedným z nich. Správca však nemá nejaké špeciálne postavenie, ide skôr o vykonávateľa rozhodnutia komunity. Často sa na nás obracajú ľudia ako na neformálne autority. Správcami sa stávajú skúsenejší redaktori – aj z obsahovej stránky a aj z ľudskej. Ak je niekde editačná vojna, teda ak ktosi niečo upraví, ďalší to vráti, potom sa to znova upraví, opäť vráti, tak je na správcovi, aby konflikt zastavil.

Ako sa človek stane správcom Wikipédie?

Hlasovaním redaktorov. Buď sa niekto navrhne sám, alebo ho povzbudia iní redaktori.

Stalo sa v niektorej krajine, že Wikipédiu ovládla skupina ľudí, ktorí o veciach informovali jednostranne?

Stalo sa to. Išlo aj o problémy, že komunita presadzovala určitý názor a bolo ťažké sa v nej presadiť s iným názorom. Niektoré jazyky sa napríklad používajú len v krajinách s konkrétnym náboženstvom a v tej Wikipédii nebolo ľahké písať o veciach, s ktorými to náboženstvo nesúhlasilo.

Ste správcom slovenskej Wikipédie a zároveň predsedom Predstavenstva Wikimedia Slovenská republika. Ani za to nemáte žiadnu odmenu?

Obe práce sú neplatené. Okrem toho, že sám texty editujem, tak pracujem aj na rôznych projektoch. V lete sme robili projekt o slovenskej ľudovej kultúre, na ktorý sme zabezpečili počítače, zdroje a pozvali odborníkov a záujemcov o písanie. Na organizovanie týchto akcií máme rozpočet.

Aký rozpočet má slovenská Wikimedia na rok?

Niekoľko tisíc eur. Z toho sa financujú projekty alebo propagácia Wikipédie.

Z Wikipédie často čerpajú aj študenti. Používali ste ju aj vy ako študent?

Áno. Podľa mňa je to dobrý zdroj na vytvorenie si prvotného prehľadu o téme. Je to skôr odrazový mostík pre toho, kto sa chce čomusi venovať podrobnejšie.

Je podľa vás v poriadku, ak študenti uvádzajú Wikipédiu ako zdroj v seminárkach?

Ak Wikipédiu použijú priamo v seminárke, tak by ju mali uviesť ako zdroj. Ideálne by to bolo naopak, ak by tie seminárky študenti písali pre Wikipédiu. Také projekty už fungujú v Česku aj u nás. Napríklad mladí architekti dostali zadanie napísať článok o pamiatke, kostole.

Použili by ste ako študent vo svojej seminárke informácie z Wikipédie?

Článok, ktorý som napísal, by som citoval.

A ak by ste neboli editorom Wikipédie?

Skôr nie. Nie že by tie informácie neboli dobré, ale skôr by som sa chcel téme v seminárke venovať hlbšie.

Kto je dnes vlastne cieľovka Wikipédie?

Nemáme to takto určené a ani to nie je veľmi dôležité. Ako autor nepíšem pre konkrétnych ľudí. Obsah je prístupný všetkým, či už dôchodcom, alebo študentom. Je jedno, či je niekto profesorom alebo vrátnikom, malo by to byť zrozumiteľné čítanie.

Čo ľudia hľadajú na slovenskej Wikipédii najčastejšie?

Sú tam dva hlavné prúdy. Jeden z nich sú také všeobecné stálice ako Slovensko alebo Bratislava. Krajské mestá a Európska únia sú v prvej stovke najpozeranejších článkov. A potom sú veci, ktoré podliehajú trendom. Napríklad olympijské hry alebo hokejové majstrovstvá. Alebo keď je výročie nejakej udalosti, napríklad august ’68, založenie Československa. Veľký čitateľský ohlas mala aj vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Tento článok bol založený veľmi rýchlo a pracovalo na ňom pomerne veľa ľudí. V tom čase vzniklo niekoľko článkov aj o ďalších významných novinároch a šéfredaktoroch.

Čo bol prvý článok, ktorý ste na Wikipédii vytvorili?

Je to dosť nepodstatná vec. Zoznam vydavateľstiev s kódom 80, teda vydavateľstiev, ktoré vydávajú na Slovensku.

Prečo?

Videl som, že existuje zoznam vydavateľstiev na anglickej Wikipédii, tak som založil taký článok aj na Slovensku. Neviem, prečo som to urobil. Bola to taká mladícka nerozvážnosť.