Denník N

Nič obyčajné, nič všedné

Moderná rozprávka odohrávajúca sa v kulisách Paríža, v ktorej sa môže stať úplne všetko.

Akoby si Jean-Michel Guenassia povedal, že sa pokúsi do jedného útleho románu vtesnať čo najviac neobyčajného, čo najviac provokujúceho. Akoby sa odbrzdil a nechal postavy, ktoré stvoril, žiť svojím vlastným životom. Bez pravidiel a bez obmedzení.

Po románoch Klub nenapraviteľných optimistov (2016) a Valčík stromov a oblohy (2017) prichádza vydavateľstvo Premedia s ďalšou knižkou hviezdneho francúzskeho románopisca Jeana-Michela Guenassiu Vplyv Davida Bowieho na osud mladých dievčat (edícia Tichá voda). A tak ako predošlé knihy, aj túto preložila Aňa Ostrihoňová.

Ako súvisí nedávno zosnulá hudobná legenda so životom obyčajného parížskeho tínedžera? Vlastne takmer nijako. A predsa dosť zásadne.

Taký normálny sedemnásťročný chalan

Guenassia vo svojom novom románe nahryzol niekoľko provokatívnych a aktuálnych tém, ktoré polarizujú nielen spoločnosť, ale rozhovor o nich dokáže poľahky narušiť aj dávne priateľstvá. A robí to s úplnou samozrejmosťou i istou ľahkosťou, no predsa občas pôsobia ako koráliky navlečené na príliš hrubú šnúrku.

Hlavným hrdinom jeho najnovšieho románu je sedemnásťročný Paul Martineau, obyčajný chalan, ktorý žije v Paríži, a vychovávajú ho dve matky.

To je prvá veľká téma. Pre Paula je to niečo absolútne normálne a prirodzené, nenarúša to jeho osobnosť, ani sexuálnu orientáciu, nestáva sa z neho dokonca ani „úchyl“. Všetko je v poriadku, až kým ho s týmto faktom nezačnú v škole konfrontovať jeho pubertálni spolužiaci, až kým sa konfrontácia nezvrtne na takmer každodennú šikanu a neustále bitky. Dobrá téma na celý román.

A je tu aj otázka, ktorú v detstve i počas dospievania počúval veľmi často. Či je chlapec, alebo dievča. Jemná fyziognómia by napovedala skôr na to druhé, no hlas i ostatné telesné znaky hovoria jasne za prvú možnosť.

A predsa tu zostáva akýsi pocit nejednoznačnosti, ktorý si Paul v podstate veľmi užíva. „Odmietam sa pridať na nejakú stranu, mám radšej nebezpečenstvo hranice. Zjavne nie som skutočne jedným ani druhým. Ak ma večer stretnete v metre alebo v bare, rozpačito sa na mňa zadívate, pravdepodobne vás môj výzor znepokojí a napadne vám OTÁZKA: je to muž či žena?“

Z každej strany zošnurovaný svet

Paulova matka Léna má tridsaťšesť a je to nekonformná, potetovaná žena, ktorá jazdí na Harleyi a je hrdá na svoju sexuálnu orientáciu (heterosexuáli a hipsteri sa jej hnusia). Vlastní vyhľadávané tetovacie štúdio, v ktorom svoje obrázky zvečňuje výhradne na ženskú kožu (muži majú vstup zakázaný) a najradšej by bola, keby bol z jej jediného syna gej. Dúfa v to.

Dokonca to vyžaduje. A inú možnosť ani nepripúšťa. Jej priateľka Stella je staršia o takmer desať rokov a je úplným protikladom Lény. Pokojná, rozvážna majiteľka reštaurácie Baretka, ktorá je v istých praktických ohľadoch (rodičovské združenia a podobne) vlastne Paulovou skutočnou matkou.

V Paulovom živote je miesto už len pre jednu významnejšiu postavu – pre spolužiaka a jediného kamaráta Alexa, ktorý sa spolu s Paulom ochotne vrhal do rôznych bitiek, ktorých jediným zmyslom bolo brániť česť syna dvoch matiek, a rany schytával rovnako často ako Paul. Pýtate sa, či tu nechýba nejaký otec? Aj táto otázka môže byť dôvodom na ďalšiu školskú bitku.

Paulov svet je zošnurovaný prakticky z každej strany. V škole, z ktorej napokon veľmi rýchlo utečie, cíti neznesiteľný tlak konformnej väčšiny, do ktorej nezapadá, doma zas iracionálny tlak prchkej matky. Ten prvý raz vyvrcholí pri vyslovení Paulovej túžby študovať na konzervatóriu.

Len pár tónov ku každému sústu

Objavil v sebe totiž absolútny sluch a hudobné nadanie, ktoré nemohol zdediť po matke, a je to očividne ozvena neznámeho otca, fantóma, ktorý mu komplikuje život svojou neprítomnosťou, svojou neexistenciou.

Léna však o hudbe nechce ani počuť, a tak sa z nedoštudovaného Paula potajomky stáva klavirista v Stellinej reštaurácii. Po večeroch tu hráva rôzne šlágre vo svojich vlastných úpravách, aby čisto ženskému osadenstvu Baretky lepšie chutilo. A je to tá najlepšia pozícia. Nikto ho nemusí brať vážne. Je to len pár tónov ku každému sústu.
A vážne sa, koniec-koncov, nemusí brať ani on sám.

Láska, sex & psychoanalýza

Román Vplyv Davida Bowieho na osud mladých dievčat je nasiaknutý Parížom a hudbou. Rozdelený je do piatich kapitol pomenovaných podľa hudobných skladieb, z ktorých každá je vo svojej časti akýmsi osudovým soundtrackom. Dokonca ani obsah knihy sa nenazýva obsahom, ale hudobným programom. („I´m in the mood for love. Simply because you´re near me.“)

Hoci si Paul užíva svoje postavenie na hranici (či na hrane), predsa v jeho živote nastane obdobie veľkého hľadania. Vďaka známosti s Caroline sa dostane do klubu Dingo, ktorý je vyhradený len lesbickým ženám. A práve tu sa začínajú Paulove noci plné tanca, náh­lych erupcií lásky a rýchleho zabúdania.

A všetko je to možné len vďaka tomu, že ho celé osadenstvo – od vyhadzovačky až po poslednú návštevníčku –, pokladá za peknú ženu.

A k hľadaniu prirátajme aj mnohé neriešiteľné otázky. Ako vysvetliť Alexovi, že s ním nikdy nič hlbšie (a telesnejšie) nebude mať, pretože na rozdiel od neho ho priťahujú muži? Ako vysvetliť Mélanie, náhodnej známosti z Dinga, že je muž, že je s tým spokojný a jej pokusy o psychoanalýzu a prípravu na zmenu pohlavia sú absolútne zbytočné?
A ako si odpovedať na otázku – kto som? Kto je moja rodina? Môj otec? Ako je možné, že pokrvní príbuzní sa scvrkli len na matku a jej dlhoročnú priateľku? Čím teda vyplniť to prázdno?

„Prežívame bezvýznamné situácie, ktoré zrazu nadobudnú rozmer výnimočnosti a majú moc zmeniť nám život, a neskôr, keď sa snažíme s chladnou hlavou analyzovať, čo sa stalo, spomenúť si na presný sled udalostí, ktoré všetko obrátili naruby, uvedomíme si, že všetko spustila nepodstatná maličkosť, a že bolo absolútne nemožné predvídať ju či sa jej vyhnúť.“

Áno, Paulov život sa pohne nepredvídateľným smerom – no predsa tak trochu zostane stáť na mieste.

Priamo do srdca

Román Vplyv Davida Bowieho na osud mladých dievčat je tak trochu modernou rozprávkou, v ktorej je možné úplne všetko – môžete sa v nej stať mužom i ženou, váš jediný kamarát sa môže zamilovať do niekdajšieho tyrana, ktorý vám zničil študentské roky, môžete zachrániť mladú Sýrčanku Yaminu z McDonaldu vo vzdialenej štvrti Saint-Denis, napriek protestom matky ju ubytovať u seba a pomáhať jej, aby nakoniec utiekla a vzala so sebou aj jedného z vašich najbližších ľudí.

Sú to absolútne nepravdepodobné kombinácie, no otázkou zostáva, či sa práve ich nepravdepodobnosť neprihovára za ich dôveryhodnosť. „V našej situácii nebolo normálne nič na smiech, ale v tomto príbehu nie je nič normálne,“ hovorí Paul celkom na záver svojho príbehu, ktorý je vlastne pokusom spísať svoj doterajší život na účely akejsi improvizovanej psychoanalýzy.

Je to kniha o láske – a že sa v tejto oblasti Guenassia vyzná mimoriadne dobre, to dokázal už vo svojich predošlých knihách. Jeho láska je bolestivá, trpká, jeho láska chutí ako dobré víno. A napriek všetkému, čo sa v Paulovom svete rozpadne na márne kúsky, kniha nám dáva nádej na ďalší (a ďalší) nádych.

Uchopiť posledný Guenassiov román nie je vôbec jednoduché. Je to trochu ako s hlavnou postavou Paulom. Môže byť muž aj žena. Nezáleží na tom. A aj Vplyv Davida Bowieho na osud mladých dievčat balansuje na hrane – medzi dobrou literatúrou, sladkým popom a gýčom. A možno Guenassia nechal príliš veľa slobody svojim postavám a trochu sa mu vymkli spod kontroly.

Je to však dobrý, dynamický, zábavný a trochu aj smutný román. Možno mu chýba väčšia hĺbka a istotne to nie je najlepšia knižka Jeana-Michela Guenassiu. Ale nie je zlá. A nie je ani hlúpa. Určite si z nej odnesiete viac dobrého a viac ľudského, ako z knižky instantných facebookových meme.

Kultúra

Teraz najčítanejšie