Denník N

Svet 2018: dali sme šancu mrchožrútom

Donald Trump počas neformálneho rozhovoru s lídrami krajín G7, fotografiu zverejnila Angela Merkelová. Foto – TASR/AP
Donald Trump počas neformálneho rozhovoru s lídrami krajín G7, fotografiu zverejnila Angela Merkelová. Foto – TASR/AP

Problém nie je, že Putin Trumpovi pomohol vyhrať, ale že je americká demokracia v takej kríze, že niekto ako Trump vôbec mal šancu ruskú pomoc využiť.

Rok 2018 určite nebol dobrý a rok 2019 môže byť ešte horší – ak sa potvrdia negatívne trendy z tohto roku.

Nie že by to bolo nevyhnutné, negatívny vývoj nie je nijako zákonitý a je v prvom rade na nás, ako to napokon dopadne. To je však zároveň aj hlavná slabina celého vývoja.

Vidíme síce pozitívne príklady, medzi ktorými sú na poprednom mieste tohtoročné protesty proti budovaniu mafiánskeho štátu na Slovensku. Ani väčšina občanov, hoci len z vyspelých demokratických krajín, však zatiaľ nie je ochotná urobiť niečo viac pre to, aby negatívny vývoj zvrátila.

Nijako zásadne sme nepokročili s riešením žiadneho z problémov, ktoré stáli v pozadí kríz posledných rokov. Azda najnápadnejší trend roku 2018 bol rastúci tlak na demokratické inštitúcie a právny štát aj vo vyspelých demokratických krajinách. V mnohých z nich sme tento rok videli oslabovanie princípov parlamentnej demokracie, deľby a kontroly moci, právneho štátu, obmedzovanie základných práv, politických slobôd a nezávislosti médií.

Demokrati ako populisti

V Maďarsku už môžeme hovoriť o dobudovanom a pevne zabetónovanom autoritárskom systéme, ktorý pomaly iba predstiera, že je pluralitnou parlamentnou demokraciou. Väčšina vládnych politikov na Slovensku, v Poľsku, v Česku či v Taliansku by tiež rada svoju krajinu posunula takýmto smerom. V ďalších krajinách rastie vplyv populistických, autoritárskych a extrémistických strán a politikov rôznych odtieňov a stupňa nebezpečnosti – od euroskeptického proruského ľavicového populistu, lídra britských labouristov Jeremyho Corbyna po krajne pravicovú a xenofóbnu francúzsku líderku opozície Marine Le Penovú.

Demokratickí politici sami často preberajú metódy a rétoriku antisystémových populistov, snažia sa stavať mimo tradičného straníckeho systému, v očiach voličov zostať ideovo nevyhranení a zámerne vyvolávajú nereálne očakávania. Tým však len prehlbujú následné nevyhnutné sklamanie voličov a sú potom sami nútení ustupovať pod tlakom populizmu, ako francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Všetky tieto javy sú však v podstate iba dôsledkom iných, ešte hlbších a trvalejších problémov, ktoré sa nám tu kopia už roky, a kým nebolo zle, tak sme ich zanedbávali.

Populistov netreba podceňovať, sú to neraz veľmi schopní a niekedy dokonca aj charizmatickí ľudia. Nie sú to však obvykle žiadni politickí géniovia, ktorí by dokázali len silou svojej osobnosti alebo vlastnou prefíkanosťou zásadne zvrátiť vývoj a dať dejinám úplne nový smer. Ich hlavnou silou je veľmi vyvinutý inštinkt mrchožrúta. Podobajú sa vírusom – spoznajú oslabený organizmus, vedia, kde majú zaútočiť, kto by pre nich mohol byť ľahkou korisťou,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie