Japonsko od júla obnoví komerčný lov veľrýb. Otrasné rozhodnutie, vraví Boris Johnson

Medzinárodná veľrybárska komisia (IWC) v roku 1986 zakázala komerčný lov veľrýb, pretože ich počet začal povážlivo klesať. Jeden z hlavných hráčov v tomto biznise – Japonsko – však hneď na ďalší rok prešiel na lov pre „vedecký výskum,“ a nijak sa netajil tým, že ide najmä o zásterku pre komerčný lov.

Prešlo tridsať rokov, kým sa Japonsko odhodlalo zmeniť status quo. V stredu oznámilo, že z IWC vystupuje a od júla 2019 bude pokračovať v odchyte veľrýb na komerčné účely.

Stop v Antarktíde

„Usilovali sme sa o také riešenie, aby sme obnovili udržateľný komerčný lov veľrýb. Avšak členské krajiny IWC, ktoré sa sústredia len na ochranu veľrýb, neurobili žiadne ústupky,“ uviedol tajomník japonskej vlády Jošihide Suga a dodal, že v rámci IWC nie je viac možná spolupráca štátov s rôznymi názormi.

Suga zároveň zdôraznil, že lov a následné zabíjanie veľrýb sa bude vzťahovať len na japonské teritoriálne vody a 323-kilometrovú hospodársku zónu pri pobreží Japonska.

Východoázijská krajina teda nebude pokračovať v zabíjaní veľrýb v oblastí Antarktídy a severo-západného Pacifiku, čo bolo spornou otázkou medzi Tokiom a austrálskou Canberrou. Suga rozhodnutie vlády zdôvodnil tým, že počet veľrýb sa zvýšil natoľko, že je možné znova začať s ich lovom.

Japonská vláda sa chystá zaslať stanovisko o odchode z IWC do konca tohto roka, takže medzinárodnú organizáciu oficiálne opustí 30. júna 2019. Členom je pritom od roku 1951.

Tvrdá kritika

Tento krok vyvolal veľkú vlnu kritiky nielen zo strany environmentalistov, ale aj niektorých krajín. Napríklad, britský minister životného prostredia Michael Gove bol rozhodnutím Japonska „extrémne sklamaný“. „Spojené kráľovstvo je silno vyhranené proti komerčnému lovu veľrýb a bude pokračovať v boji za ochranu a dobré životné podmienky týchto majestátnych cicavcov,“ uviedol na Twitteri.

Ešte tvrdšie sa vyjadril bývalý britský minister zahraničia Boris Johnson, podľa ktorého je japonské rozhodnutie „otrasné“. Dodal, že si by si ho mali ešte premyslieť.

Austrália, ktorá v tejto téme patrí k najhlasnejším kritikom Japonska, tiež neskrývala rozčarovanie. „Medzinárodná veľrybárska komisia zohráva kľúčovú úlohu v medzinárodnej spolupráci pri ochrane veľrýb. Rozhodnutie Japonska vystúpiť z IWC je poľutovaniahodné a Austrália nalieha na Japonsko, aby svoje rozhodnutie okamžite prehodnotilo,“ odznelo v spoločnom vyjadrení ministerky zahraničia Marisy Paynovej a ministerky životného prostredia Melissy Priceovej.

Na druhej strane, Austrália a Nový Zéland sa zhodli na tom, že zastavenie lovu v okolí Antarktídy je zo strany Japonska pozitívnym krokom. Darren Kindleysides, šéf Austrálskej spoločnosti na zachovanie morí (AMCS), však trvá na tom, že sa s týmto malým úspechom nemožno uspokojiť.

„Austrálčania celé desaťročia bojovali, aby vyhnali lovcov veľrýb z Antarktídy. Bolo by to však trpké víťazstvo, keby jeho dôsledkom bol nekontrolovaný komerčný lov Japonska v jeho vlastných vodách. Ich odchod navyše môže zničiť budúcnosť celej organizácie,“ povedal Kindleysides pre Guardian.

Piaty štát do opozície k IWC

Prezidentka organizácie Human Society International Kitty Blocková upozornila na to, že japonské rozhodnutie môže byť nebezpečným precedensom aj pre ďalšie krajiny.

„Odchodom z Medzinárodnej veľrybárskej komisie a pokračovaním v komerčnom zabíjaní veľrýb sa Japonsko stáva pirátskou krajinou, ktorá zabíja tieto ,leviatany‘ oceánov v rozpore s medzinárodným právom. Tento krok tiež môže viesť ďalšie krajiny, ktoré majú záujem o lov veľrýb, aby opustili IWC,“ dodala pre Washinghton Post Blocková.

V období druhej svetovej vojny patrilo v Japonsku veľrybie mäso k hlavným zdrojom obživy a aj v 60. rokoch minulého storočia ho Japonci ročne stále jedli okolo dvestotisíc ton. Podľa vládnych údajov však spotreba v posledných rokoch klesla na približne päťtisíc ton ročne. V mestách sa však stále nachádzajú obchody špecializované na predaj veľrybieho mäsa a ich popularita neklesá.

Celých tridsať rokov totiž Japonci lovili veľryby pod zásterkou vedy a nevyužité mäso putovalo do reštaurácií. Podľa údajov IWC bolo takto ročne ulovených 200 až 1200 veľrýb. Od roku 1986 preto majú Japonci (s menšou pomocou Nórska a Islandu) na svedomí vyše 17-tisíc veľrýb.

Organizácia Nammco, ktorá zastrešuje krajiny podporujúce lov veľrýb, sa tak môže tešiť na nového člena. V júli sa Japonsko pripojí k Islandu, Faerským ostrovom, ku Grónsku a k Nórsku.