Nebezpečný Marx a zrkadlo liberalizmu

Autor je filozof a antropológ, Filozofický ústav Akadémie vied ČR

Medzi významné výročia, ktoré sme v roku 2018 pripomenuli, patrilo aj dvojsté výročie narodenia Karla Marxa. Reakcie boli na celosvetovej úrovni pochopiteľne také rôznorodé, ako je aj samotný Marxov odkaz. Na Slovensku však išlo predovšetkým o nové kolo horekovania nad tým, čo všetko má Marx na svedomí. A zatiaľ čo sa inde spomínali aj veľké socialistické vízie roku 1968, na Slovensku sa pripomenul najmä údajný krach socializmu symbolizovaný inváziou Varšavskej zmluvy 21. augusta. Je asi načase trochu skomplikovať tento marxofóbny pohľad.

Spomienkové úvahy o Marxovi a o Marxom ovplyvnenom socializme na seba berú často podobu zúčtovania: na jednej strane bilancie sa pomenuje pár Marxových krásnych ideálov, na druhej strane však tie desivé činy vykonané marxistami. Výsledok je potom jasný: dlh je nesplatiteľný, pozitívna hodnota ideálov nikdy nevyváži negatívnu hodnotu čistiek a invázií. Starý pán nech strávi zbytok svojich dní vo väzení pre dlžníkov. Hlavné je, aby sa nevrátil a znova nepodvádzal mládež nesplniteľnými sľubmi. Nezaplatili sme za ne už azda dosť?

Je to však chyba v kalkulácii. Ak chceme zúčtovať, tak teda poriadne. Nech je bilancia, ak už nie úplne kompletná, tak aspoň trochu reprezentatívna a vyvážená. Ak počítame Stalina a Červených Kmérov, počítajme tiež Bernieho Sandersa a švédsku sociálnu demokraciu. Ak počítame funkcionárov čínskej či venezuelskej vlády, počítajme tiež bojovníkov za práva černochov v Spojených štátoch či v Južnej Afrike a zakladateľov slobodných odborov, družstiev a komún po celom svete. Ak počítame Brežneva a Varšavskú zmluvu, počítajme aj Dubčeka a veľkú časť disidentov a undergroundu.

A prečo zostať len pri ľuďoch ovplyvnených Marxom? Každý kritik by mal byť schopný obrátiť svoje kritické postoje smerom k vlastným radom. Až potom sa ukáže, či sa kritika dá zovšeobecniť, alebo či sa používa