Denník N

Z Anglicka sa vrátila na Muránsku planinu a pečie buchty, na ktoré stoja rady

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Terézia Falťanová dva a pol roka pečie buchty na Muránskej planine. Posledné mesiace s nimi chodí aj po slovenských mestách a pečie ich v špeciálne upravenej dodávke. Zväčša sa buchty, ktoré sa už stávajú legendou, vypredajú.

V rozhovore hovorí o pečení, ale aj o tom, ako sa na Muránskej planine s krásnou prírodou a vysokou nezamestnanosťou žije, čo by pomohlo podnikateľom, a vysvetľuje, prečo ju obec Muráň dala na súd.

Akú buchtu jedávate najčastejšie?

Jednoznačne škvarkovo-slivkovú. Nie je už pôvodná, ako ju robili v Muráni, upravili sme si ju. Z pôvodných som sa už veľmi dávno zaľúbila do čučoriedkovej. Preto som aj začala buchty piecť.

Kedy ste sa s muránskymi buchtami stretli prvýkrát? Jedli ste ich od detstva?

Od detstva nie, dostala som sa k nim až neskôr. Piekli sa dlhé roky v Muráni, ja som z obce na druhej strane Muránskej planiny. Ochutnala som ich u súkromníka, ktorý ich robil, a veľmi mi zachutili. Oni sa však rozhodli, že s pečením skončia.

Ale naučili vás ich piecť. Ako to bolo?

S majiteľmi som sa zoznámila až tri roky po tom, čo prestali piecť buchty a zavreli predajňu. Nahovárala som ich, aby obnovili prevádzku, a ja by som ich od nich kupovala k nám na Zbojské. Ale nechceli. Tak sme sa dohodli,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pekné veci

Rozhovory

Teraz najčítanejšie