Denník N

Lietal pre RAF, bombardoval nemecké lode, aj pašoval cigarety. Pred komunistami utiekol späť do Anglicka

Ivan Schwarz v júli 2012. Foto - Post Bellum
Ivan Schwarz v júli 2012. Foto – Post Bellum

Ivan Schwarz vždy veril v demokraciu. Keď sa vrátil po vojne do Československa ako spojenecký dôstojník a začala ho prenasledovať Štátna bezpečnosť, vrátil sa do Anglicka.

Po likvidácii Československa v marci 1939 sa množstvo jeho občanov nezmierilo s týmto stavom. Niektorí zostali pasívni, iní zvolili emigráciu a boj za obnovenie štátu v zahraničí. Mimo množstva spojeneckých jednotiek a útvarov slúžili Česi a Slováci aj v rámci Kráľovského letectva vo Veľkej Británii (Royal Air Force, RAF). Jedným z nich bol Ivan Otto Schwarz.

Mal riadiť výrobu ovčieho syra vo Walese. Stal sa však vojakom

Ivan Schwarz, dnes generálmajor vo výslužbe, sa narodil v roku 1923 v Bratislave. Rodina žila v Bytči, kde mal otec advokátsku kanceláriu a tu prežil aj Ivan roky svojho detstva. Jeho staršia sestra sa už v 30. rokoch odsťahovala do Anglicka za prácou. Nakoniec sa Schwarzovci rozhodli poslať na ostrovy kvôli štúdiu aj syna Ivana.

Do školy vo Winchestri prišiel vo februári 1939. Onedlho na to sa však Československo vytratilo z politickej mapy Európy. Otec už nemohol Ivanovi platiť školné, a ten musel školu zmeniť. Nepodaril sa tak ani pôvodný zámer Ivanovho otca, že po absolvovaní školy bude v spolupráci s ich známym, lordom Newborough, zavádzať na farme vo Walese výrobu ovčieho syra.

 Post Bellum je nezávislou občianskou iniciatívou, ktorú financujú predovšetkým drobní darcovia. Pomôžte i vy! Pošlite SMS správu v tvare DMS PRIBEHY na číslo 877 alebo sa staňte členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia

Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na pamatnici@postbellum.sk.

„Otec ma poslal do školy vo Winchestri, a keď prišla okupácia, tak nemohol posielať peniaze. A v Anglicku na public school platíte, a keď neplatíte, idete na normálne gymnázium. Tak Lord Newborough povedal: „Pozri sa, ja ti publick school platiť nebudem. Prídeš ku mne, budeš vypomáhať záhradníkovi, v kuchyni a inde. To všetko zadarmo a budeš mať aj auto do školy. Ráno ťa odvezie a večer privezie.“ Ja som povedal, OK, fajn. Potom vypukla vojna.“

Po vypuknutí vojny sa rozhodol Ivan Schwarz narukovať do anglickej armády. Túžil stať sa  letcom. Tieto plány však mali jeden zásadný problém – Ivan mal v tom čase len 16 rokov. Na prehliadke u lekára tak klamal o strate dokladov a nakoniec ho prijali.

Po porážke Francúzska a prechode Československej armády do Veľkej Británie ho preradili k týmto jednotkám preradili. Lenže nakoniec sa veliteliaa dozvedeli aj jeho skutočný vek. Keďže už bol mobilizovaný, nadriadení nevedeli, čo s ním majú robiť. A tak ho vysielali na rôzne špeciálne výcviky, ktoré preňho boli neskôr veľmi užitočné.

Konečne v oblakoch

Práve vďaka cenným kurzom radistu a navigátora ho pripustili na vstupné skúšky medzi jednotky RAF. Tie úspešne zložil a po niekoľkomesačnom výcvikovom kurze sa stal radistom a palubným strelcom v jednom z bombardérov 311. československej bombardovacej perute RAF.  Tým sa splnil jeho cieľ, s ktorým do armády vstupoval.

„Hovoril som: ,Prečo som v armáde? Chcel som ísť k letectvu. To mám v tých papieroch, že chcem do letectva.‘ Veliteľ na Fritz Hille odpovedal: ,Hej, to máš pravdu. Zajtra v Lemmingtone na medicínsu skúšku.‘ Dostal som A1. V priebehu 24 hodín som bol vo Wilmslow Transit Campe, tam som zložil zelenú uniformu a obliekol modrú. Potrebovali sme nutne personál na lietanie.“

Počas služby sa zúčastnil množstva bojových operácií. Medzi najvýznamnejšie činy posádky bombardéra Oldřicha Doležala, ktorého bol Ivan Schwarz súčasťou, bolo potopenie nemeckej lode Alsterufer v decembri 1943. Tá prepravovala z japonského prístavu Kóbe pre nemecký vojnový priemysel náklad strategických surovín.

Časť posádky Oldřicha Doležala. Schwarz je tretí sprava. FOTO - TASR
Časť posádky Oldřicha Doležala. Schwarz je tretí sprava. FOTO – TASR

„Jeden anglický krížnik začal strieľať po sprievodných nemeckých Destroyeroch, my sme tak mali čas dostať sa na toho Alsterufera. Otočili sme sa a pustili bomby. Jedna bomba padla vedľa a jedna cez komín do kuchyne. Tam to explodovalo. Zabila kuchára a jedného Nemca, čo sa šiel najesť, aspoň podľa tých správ, čo sme potom dostali. Inak sa nikomu nič nestalo, ale, samozrejme, loď sa začala potápať… tak šli Nemci do lodičiek.“

Následne 7. februára 1944 Ivan Schwarz a ostatní členovia posádky za tento čin dostali Československý vojnový kríž. Tie vlastní dokopy tri. Ako s úsmevom spomína mohli byť aj štyri. Počas jednej z bojových akcií vo vzduchu sa letci občerstvovali. Lety totiž trvali bežne 8 až 12 hodín. Ivanovi vypadol z ruky sendvič a keď ho chcel zachrániť, ventilátor vo vývode kúrenia mu odsekol niekoľko článkov z prstov na ruke. Po pristátí si veliteľ s údivom obzrel Schwarzove zranenie, ale keď sa dozvedel o okolnostiach, ktoré k nemu viedli, tak sa obaja zasmiali, že ľutuje, ale za toto ho na vyznamenanie navrhnúť nemôže.

Skoro ako Yossarian

Schwarz sa však počas vojny podieľal aj na leteckých sprievodoch nákladných lodí, ktoré privážali zásoby do Murmanska, ale nasadili ho aj počas invázie spojencov do Normandie 6. júna 1944.

„Lietal som ako radista a strelec. Striedali sme sa. No uznajte, sedieť desať, dvanásť hodín na jednom mieste je vylúčené. Aj piloti sa šli prejsť, nemohli tam stále sedieť. Mali taký automat, volali sme ho George. Nastavili ho a on letel , udržoval automaticky výšku, smer, všetko. Po určitej dobe ho zase prestavili na druhý kurz a museli sme lietať cik-cak a hľadať ponorky.“

Ivan Schwarz v roku 2012. Foto - Post Bellum
Ivan Schwarz v roku 2012. Foto – Post Bellum

Oficiálne nalietal viac ako 1200 operačných hodín počas bojového nasadenia. Ako však sám priznáva, mimo evidencie to bol aj dvojnásobok. Často sa totižto stalo, že člen niektorej posádky bombardéru sa nemohol včas dostaviť na letisko, a tak Ivan letca zastúpil aj v čase svojho osobného voľna. „Staral som sa o chlapcov, ktorí sa na mňa spoliehali. Bolo isté, kto má letieť, aké sú predpísané lety. Ale niekedy sa aj tak stalo, že sa chlapci neobjavili, pretože niekto zmeškal vlak, autobus, alebo tak. Nebol na letisku, aby to odlietal, tak som to vzal zaňho. Ja mám tak nalietaných viac hodín neoficiálne, ako oficiálne.“

Práve pre vysoký počet letových hodín, ale aj pre zranenie ho už v roku 1945 preradili do 167. a neskôr 147. transportnej perute RAF. Vojna sa chýlila ku koncu, časť Európy bola oslobodená, ale ľudia trpeli všeobecným nedostatkom.

Paradoxne preto pôsobia niektoré príhody, ktoré v tejto dobe zažil. Spomína na „deal“ s vedúcim skladu zabaveného nemeckého majetku v Bordeaux, ktorý zúfalo zháňal anglické cigarety. Ponúkol mu za ne plné lietadlo, teda tri tony toho najlepšieho francúzskeho koňaku a iného alkoholu. Schwarz tak vykúpil so svojimi ľuďmi cigarety v celom Londýne, vybavil cvičný let do Bordeaux a naspäť doviezli plné lietadlo alkoholu.

„Zoznámil som sa s jedným poručíkom, ktorý hovoril, že potrebuje z Anglicka cigarety. Povedal som mu, že fajn, ale ako to urobíme? Na to odpovedal, že to nechce predsa zadarmo. „Ja ti dám najlepšie francúzske koňaky a vína, ktoré existujú, pretože ja som veliteľom skladu materiálu, ktorý pre seba nazbierali Nemci v Bordeaux. Ja ti garantujem tri tony chľastu, keď donesieš cigarety. Pretože my vo Francúzsku fajčíme a nemáme cigarety.“ A ja na to OK, vynasnažím sa.“

Pretože nemali peniaze na preclenie, dohodli sa, že koňak zostane v bezcolnej zóne a každú stredu a sobotu sa tam konali večierky. Za jednotný poplatok mohol každý vypiť toľko alkoholu, koľko zvládol.

Späť v Československu. Nie však nadlho

V auguste 1945 si zobral voľno z armády a letel do Prahy. V Československu sa ocitol prvýkrát po šiestich rokoch. V roku 1939 odchádzal ako 16-ročný tínedžer na strednú školu do Anglicka, ktorý podľa vlastných slov ovládal len „basic english“. Vrátil sa ako dôstojník RAF. Ministerstvo národnej obrany ho ako odborníka okamžite oslovilo. Prijal úlohu riadenia leteckej dopravy.

Ivan Schwarz ako letec RAF. Foto - Post Bellum
Ivan Schwarz ako letec RAF. Foto – Post Bellum

Postupne však vnímal rastúci vplyv komunistov v krajine, protestoval proti neustálemu politickému preškoľovaniu jeho zverencov. Začala sa oňho zaujímať Štátna bezpečnosť. Osobne protestoval u komunistického ministra vnútra Noska, na nebezpečnú politizáciu upozornil aj ministra obrany. Ak sa prispôsobí, sľúbili mu funkciu vojenského atašé v New Yorku alebo inde. Odmietol so slovami: „Slúžil som ako vojak. Vojak nemôže byť politik. Vždy som veril v demokraciu, v slobodu ľudí ako v prvej republike. Preto som sa vrátil do Anglicka.“

Nový život v Anglicku

Po návrate do Londýna ho v roku 1946 demobilizovali z armády. Z Prahy za ním pricestovala aj jeho budúca manželka. Začal premýšľať, čo bude robiť. Počas vojny z gáže nešetril, a tak mal vo vrecku 50 libier. Našiel partnera a rozhodol sa podnikať.

Zo začiatku bol obchodným zástupcom československej firmy vyrábajúcej sklenenú bižutériu a vianočné ozdoby. Neskôr začal podnikať a zavádzať inovatívne metódy v oblasti výstavby a rekonštrukcie železničných tratí. V roku 1962 zariadil, aby za ním pricestovala aj matka Anna. Otec umrel už počas 50. rokov, krátky čas po vojne ešte prevádzkoval advokátsku prax.

Pred desiatimi rokmi dostal Ivan Schwarz vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža III. triedy. Foto - TASR
Pred desiatimi rokmi dostal Ivan Schwarz vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža III. triedy. Foto – TASR

Dnes má Ivan Otto Schwarz 93 rokov a žije v Londýne. Napriek vysokému veku je stále aktívnym človekom, má viacero úspešných firiem. Chcel by sa dožiť aspoň 120 rokov, aj keď priznáva, že plány do budúcnosti by mal ešte na 50. Do roku 2009 pôsobil ako prvý Slovák v pozícii prezidenta Zväzu letcov slobodného Československa so sídlom v Londýne.

Je nositeľom viacerých československých, českých, slovenských a britských vyznamenaní. Aj keď pre vysoký vek nie pravidelne, ale za účelom rôznych pamätných akcií a výstav, viackrát navštívil Slovensko.

Rozhovor bol nakrútený ako súčasť projektu Príbehy 20. storočia, ktorý podporila Európska komisia v rámci programu Európa pre občanov.

 

Príbehy 20. storočia

Nie sú vám tieto osudy ľahostajné? 

Príbehy 20. storočia je projekt neziskovej organizácie Post Bellum (www.postbellum.sk).

Združuje stovky prevažne mladých ľudí, ktorí zbierajú spomienky pamätníkov. Nahrávajú rozhovory, digitalizujú fotografie, denníky, archívne materiály a ukladajú ich do medzinárodného archívu Pamäť národa (www.memoryofnations.eu).

Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na pamatnici@postbellum.sk.

Post Bellum je nezávislou občianskou iniciatívou, ktorú financujú predovšetkým drobní darcovia. Pomôžte i vy!

Prosíme, staňte sa členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia alebo pošlite jednorazový dar na účet 2935299756/0200.

Pridajte sa k nám! Čím viac nás bude, tým väčšie spomienkové dedičstvo zachováme pre naše deti.

2. svetová vojna

Príbehy 20. storočia

Teraz najčítanejšie