Denník N

Slovenskí opilci a ich politická vzbura

Román Mila Janáča „Milo nemilo“ je strhujúcou výpoveďou o notorikoch a zároveň znepokojujúcou správou o konformnom dave.

„Keď oni vstávajú, my dospávame opicu. Prípadne naháňame ďalšiu. Kým oni usilovne celý rok pracujú, aby sa v lete mohli pár dní piecť pri mori, my sa po celý čas spokojne hojdáme v záchrannej sociálnej sieti, lebo čľapkanie v slanej vode považujeme za blbosť.“

Tieto vety by mohli byť vytesané do kameňa ako politický manifest slovenských alkoholikov a pochádzajú z románu „Milo nemilo“ Mila Janáča. Knihu si právom všimli viacerí recenzenti vrátane môjho kolegu Patrika Garaja, ktorý oceňuje autorov brilantný jazyk a zaraďuje ju do žánru alkoholickej literatúry, kde trónia takí spisovatelia ako Jack London alebo Rudo Sloboda.

Mňa však Janáčov román – okrem toho, že ma ohromil autorov talent – zaujal ešte inak. Janáč rozpráva o opilcoch, ktorých všetci z videnia poznáme, lebo sa ponevierajú po uliciach, vysedávajú v pajzloch alebo pred obchodom v dedine, kde nie je krčma, ale inak o nich nič nevieme.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie