Denník N

Osobný tréner: Väčšina ľudí robí drep zle, je to naozaj masaker

Marek Janda. Foto - Denník N/Gabriel Kuchta
Marek Janda. Foto – Denník N/Gabriel Kuchta

S cvičením je to ako s prácou. Pokiaľ bude človek chodiť do práce tri mesiace, nemôže čakať, že z nej bude do konca života brať príjem.

Je jedno, či budete cvičiť ráno alebo večer, či máte funkčné oblečenie alebo obyčajné tričko a tenisky, hlavne sa hýbte. A ak ste roky necvičili, počítajte s tým, že to spočiatku bude bolieť, hovorí osobný tréner Marek Janda (27), ktorý sa fitness venuje desať rokov a posledné štyri pracuje v pražskej posilňovni Form Factory.

Veľa ľudí si do nového roku dáva predsavzatia, že začnú cvičiť a konečne sa sebou „niečo urobia“. Je to dobrý spôsob, ako začať so športom?

Človek, ktorý to robí vyložene len pre to, aby sa dostal do formy po Vianociach alebo Silvestri, sa na to vykašle po prvom mesiaci alebo dvoch. Vo väčšine prípadov to tak je. Človek musí mať vnútornú motiváciu, musí naozaj chcieť, napríklad dlhodobo. Dosť záleží na tom, aby bol pripravený a stanovil si to ako dostatočne vysokú prioritu. Všetko je otázka priorít, a ak je cvičenie iniciované len tým, že človek cez Vianoce pribral, väčšinou to nefunguje.

Pozorujete, že v januári do posilňovne naozaj dorazí viac ľudí?

Nie je to až také výrazné, ale poznať to. Prvé dva mesiace chodí naraz veľa ľudí a potom to prestane. Potom zase začne druhá vlna dva mesiace pred letom, ide to ešte počas leta a po ňom zase poznať úbytok.

Keď za vami niekto príde s tým, že chce cvičiť, dokážete už na prvý pohľad odhadnúť, či pri tom vydrží?

Väčšinou áno. Niekedy sa stane, že ma človek prekvapí, ale vo väčšine prípadov to spoznáte už na začiatku. Na ľuďoch vidieť, či naozaj chcú, alebo to robia len pre to, že im povedal partner, že už vyzerajú hrozne, tak nech padajú do fitnescentra.

Ako ich ako tréner motivujete? Kričíte na nich alebo im sľubujete, že budú štíhlejší?

U každého je to inak a každý má podnety, na ktoré reaguje. Nie som človek, ktorý by si vzal toho najlenivejšieho klienta na svete a začal ho bičovať. Niektorí to robia, ale keby som si ja zaplatil niekoho, nech ma trénuje, a ten by na mňa začal revať, odišiel by som preč.

Niekto to potrebuje viac, niekto menej, ale najdôležitejšie je, ako človek sám chce. Ak sa mu nechce a vidíte, že ho otravuje každý pohyb, ktorý urobí, trúfam si tvrdiť, že to z neho nevybičujete ani vtedy, keby ste nad ním stáli a mlátili do neho. Musí chcieť.

Keď ľudia vidia pokrok, prirodzene ich to baví. Preto im meriam aktivity, počítam opakovanie a snažím sa ukazovať, že sa zlepšujú. Sú to čísla desať verzus dvadsať drepov, výdrž v nejakej pozícii tridsať verzus päťdesiat sekúnd. Malé pokroky sú tam vždy a zameriavať sa na ne je veľmi dôležité.

Ak človek cvičil naposledy na strednej a odvtedy bol maximálne v lete plávať a párkrát pokusne behať, s čím je vôbec dobré začať?

Je to

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Radíme športovcom

Šport a pohyb, Zdravie

Teraz najčítanejšie