Bane, kde sa zlato ťažilo na kilá, dnes zasypávajú odpadom a ľudia sa ich boja
Obyvateľov Pezinka strašia arzén, radón, nebezpečný odpad i otrávená podzemná voda. Firma, ktorá lom likviduje, hovorí, že na strach nie je dôvod.
„Niektoré skaly boli také tvrdé, že sa nám iskrilo z vrtákov,“ opisuje svoju prácu bývalý baník Ján Moravčík. Sme v baníckom múzeu v centre Pezinka. Pred nami je maketa štôlne v životnej veľkosti, ktorú si bývalí baníci do detailov vyšperkovali. Od umelej kamennej steny cez banícke vozíky, oblečené figuríny baníkov až po malého podsvieteného permoníka v kúte miestnosti. „Trošku sme sa s tým vyhrali,“ povie bývalý baník a predseda Malokarpatského baníckeho spolku Štefan Granec.
Pezinok mnohí poznajú len ako vinohradnícke mesto a málokto vie, že má viac ako 600-ročnú banícku tradíciu, ktorú sa bývalí baníci snažia udržiavať. Zlato sa tu ťažilo na kilá, no geológ Ján Madarás hovorí, že aj napriek tomu to nebola veľmi významná ťažba. Za celú históriu baníctva sa podľa neho v Pezinku vyťažilo len toľko zlata, koľko za jeden rok v inej bani v Hodruši.
Poslednú baňu pri Pezinku zavreli v roku 1992, no napriek tomu sa v Pezinku o baniach stále hovorí. Nie vždy v dobrom. Každých pár mesiacov sa medzi ľuďmi v Pezinku rozšíri poplašná správa, ktorá ich varuje pred hrozbami súvisiacimi s bývalými baňami. Strašia ich arzén, radón, nebezpečný odpad, otrávená podzemná voda.
Do areálu baní dnes verejnosť nemá prístup, čo nahráva všetkým týmto legendám. Boli sme sa pozrieť na to, čo sa deje za bránou baní, z ktorých sa už nič nevyváža a v ktorých sa ešte pred pár rokmi dávali miliónové úplatky.
Z baní smetisko
Areál baní pôsobí opustene. Niekoľko budov má vybité okná a tam, kde sa kedysi privážala a drvila ruda, sú len holé steny. V jednej z budov stále sídli firma Metal Eco.
Jej šéf Miroslav Václav kedysi pracoval pre Rudné bane a teraz pre ne zabezpečuje likvidáciu baní. To znamená, že územie baní by malo čoskoro vyzerať tak, akoby sa tu nikdy neťažilo. Zostane tu len
