Denník N

Bojoval s mafiou, dnes šéfuje policajtom, ktorí stíhajú aj Kotlebu: Extrémisti vedú aktívnu propagandu

Šéf národnej protiteroristickej jednotky Martin Smiško. Foto N - Tomáš Benedikovič
Šéf národnej protiteroristickej jednotky Martin Smiško. Foto N – Tomáš Benedikovič

Drogový díler vie, že robil niečo, za čo riskoval trest. Keď stíhate niekoho za extrémistické prejavy, máte pred sebou človeka, ktorý sa cíti ukrivdený. V jeho očiach ho trestáte za jeho pravdivý názor, vraví šéf národnej protiteroristickej jednotky Martin Smiško.

Začiatkom roka 2017 vznikla Národná protiteroristická jednotka, ktorá vyšetruje aj extrémistické trestné činy a trestné činy z nenávisti. Vedie ju dlhoročný policajt Martin Smiško, ktorý vo veľkom rozhovore vysvetľuje:

  • ako sa líši stíhanie organizovaného zločinu a extrémistov a či zažil v práci toľko útokov na policajtov ako dnes,
  • ako extrémistom dokázať úmysel a ako za hajlovanie zbytočne netrestať mladých, ktorí sa snažia byť len frajermi pred kamarátmi,
  • kedy môže byť pozdrav „Na stráž!“ trestným činom,
  • či zásah polície v parlamente nemohol urobiť z poslanca Stanislava Mizíka martýra,
  • ale aj kedy sa dá o fyzickom útoku naozaj povedať, že bol motivovaný rasovou nenávisťou.

Než ste nastúpili do protiteroristickej jednotky, ktorá bojuje proti trestným činom terorizmu a extrémizmu, pracovali ste v protizločineckej jednotke, kde ste zasahovali proti sýkorovcom, piťovcom, sátorovcom či takáčovcom. Ktorá práca je nebezpečnejšia?

Rozdiel je v typológii páchateľov trestnej činnosti, ktorú riešime. Ťažko povedať, ktorá policajná práca je najnebezpečnejšia. Z istého pohľadu je to práca policajta na ulici. No v súčasných slovenských podmienkach – keďže našťastie nie sme v Mexiku, kde sa policajti strieľajú na ulici – musí policajt, ktorý sa venuje extrémizmu, žiť možno s väčším predpokladom, že ho bezprostredne verbálne alebo fyzicky napadnú, než ten, ktorý bojuje s organizovaným zločinom.

Ako to?

Štruktúry organizovaného zločinu u nás aktuálne vedia, že fyzickým útokom na policajta by spravidla nič nevyriešili, len by na seba upútali väčšiu pozornosť. Neplatí to však, samozrejme, vždy. Extrémisti takto nefungujú. Organizovaný zločin je zo svojej podstaty racionálnym kriminálnym podnikaním, ktorého cieľom je zarobiť peniaze. Aktivity sa snažia utajiť, nepotrebujú na seba upozorňovať.

Extrémisti nie?

Extrémisti sú presvedčení o svojej pravde. Vedú veľmi aktívnu propagandu, vrátane verejného zastrašovania.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie