Denník N

Moji rodičia žili v dohodnutom manželstve. Nikdy som ich nevidela objímať sa, ale ani na seba nekričali

Ilustračné foto - Flickr.com/Kris Duda
Ilustračné foto – Flickr.com/Kris Duda

Amélia je dcérou rodičov, ktorí sa brali ešte pred vojnou podľa starosvetských pravidiel, keď bývali sobáše výsledkom dohody dvoch rodín.

Jedným z najpríjemnejších výdobytkov spoločenského pokroku je, že ľudia v čoraz väčšej časti sveta môžu do manželstva vstupovať čisto z lásky a bez ohľadu na svoj ekonomický či sociálny status. Pred menej ako sto rokmi to ani v našich končinách nebolo vôbec bežné. Stále sa dávali dohromady majetky, dbalo sa na to, aby bolo manželstvo nábožensky jednoliate, a do úvahy sa brali hlavne želania rodičov. Neznamená to, že ľudia vždy rešpektovali tento spoločenský úzus, neraz sa však stávalo, že ak ho ignorovali, stali sa predmetom ohovárania a ľudia od nich bočili.

86-ročná Amélia si spomína, že v ich rodine sa len jedna prateta vydala „mimo ich kruhov“ a bol z toho škandál a napokon aj veľká tragédia, lebo jej vyvoleným sa stal židovský muž, čo bolo neprijateľné pre rodinu, ale hlavne pre rasové zákony Slovenského štátu.

„Prateta Blanka sa odmietla rozviesť s mužom, s ktorým žila tridsať rokov, a sprevádzala prastrýka Leopolda až do samého konca. Keď  sa do konca roka 1945 nevrátili, rodina pochopila, že ich už niet, lebo od hŕstky preživších z nášho mesta počula samé hrozné veci. Bezvýsledné bolo aj pátranie Červeného kríža.“

Tak sa to patrilo

Naopak, Améliini rodičia sa správali presne tak, ako sa očakávalo. Svadbu mali v lete 1930, zasnúbili sa na konci roka 1929.

„Maminka mala ledva 18 rokov, otecko bol o dvanásť rokov starší. Nehovorím, že sa nepoznali, jej a jeho rodiny sa často stretávali. Jeden starý otec bol notár, druhý advokát, žili rušným spoločenským životom a nevodilo sa im zle, ale nepovedala by som, že moji rodičia spolu randili,“ rozpráva Amélia.

Podľa toho, čo sa neskôr dozvedela, sa pred zásnubami párkrát stretli v kaviarni za prítomnosti mám z oboch strán a raz boli spolu aj v divadle, ale tam Améliinu mamu sprevádzala jedna z jej slobodných, staropanenských tiet.

Režim sa trochu uvoľnil po zásnubách. Mladý pár si mohol vyjsť aj osamotene, ale vždy to muselo byť na verejnom mieste.

„Chodili na promenády, sedávali na letných terasách, ale keď si chceli ísť zatancovať, vždy to bolo pod dohľadom. Asi aby sa pri tanci nedostali telo na telo,“ smeje sa Amélia.

Obaja rodičia pochádzali zo starých evanjelických rodín. „Veľa ľudí si dnes myslí, že to katolíci sú takí konzervatívni. Nie je to celkom pravda, aj v evanjelických rodinách sa hlavne mladé ženy držali nakrátko. Ak ešte pochádzali z ‚honorácie‘, ako moja mama, len sa to stupňovalo,“ pokračuje.

To, že jej mama sa vydávala ako panna, bolo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie