Euro máme radi. A nemali by sme ho dopriať každému
Spoločnou menou platíme už desať rokov a osvedčila sa nám. Pred prijímaním ďalších krajín do eurozóny však treba premyslieť nové kritériá.
Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV
Na euro sme si zvykli. Bežný človek ho oceňuje hlavne na dovolenke. Eurom sa dá platiť v podstate všade v Európe. No vezmú ho aj v Maroku či v Egypte a Turecku. So slovenskou korunou to také ľahké nebolo. Dovolenkový komfort je síce príjemný, ale predsa len okrajový efekt eura. Tým hlavným je peňažná kotva na ekonomické jadro Európy. Tam sú naši zákazníci, ktorí odoberajú naše výrobky a dávajú nám prácu. Keď sa pýtame zahraničných firiem, prečo prišli na Slovensko, euro je väčšinou na prvom mieste.
Euro má prirodzene aj svojich kritikov. Najčastejšie námietky proti jeho prijatiu sú dve.
Prvá hovorí, že prijatím eura sme stratili samostatnú menovú politiku. Nemôžeme napríklad v čase ekonomickej krízy devalvovať národnú menu a tak podporiť export. A tým aj ekonomický rast a tvorbu pracovných miest.
Dve námietky
Táto námietka je odpísaná z ekonomickej učebnice. Učebnica mlčky predpokladá, že ekonomika pozostáva z rovnako veľkých podnikov vlastnených a riadených nezávislými manažérmi/vlastníkmi. Neberie do úvahy významné odlišnosti v organizačnej štruktúre národných ekonomík. Samozrejme, že aj na Slovensku máme niekoľko stotisíc malých podnikov riadených domácimi vlastníkmi. Tí však o osude našej ekonomiky nerozhodujú. A v drvivej väčšine ani nič neexportujú.
Ekonomika Slovenska
