Som šťastnejší otec, lebo môžem svojho syna ukázať celému svetu
Americký novinár vysvetľuje, prečo dáva na sociálne siete fotky svojho syna a neplánuje s tým prestať, hoci si uvedomuje riziká.
Píše Philip Bump, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post
Obsesívne zdieľanie fotiek nie je novinkou, ktorú svetu priniesli sociálne siete. Tento inštinkt tu bol už dávno predtým, len najskôr dlho využíval diaprojektor.
Napríklad v 70. rokoch boli populárne podovolenkové premietania, pri ktorých nešťastní príbuzní a priatelia šťastných cestovateľov strávili dve hodiny pozeraním fotiek a počúvaním zdĺhavých anekdot.
A potom sa začali objavovať biznismeni s fotkami svojich detí v peňaženke. Tento výjav je v mojej mysli zakorenený tak pevne, až si dnes občas vyčítam, že by som tiež mal so sebou fyzicky nosiť obrázky svojho syna Thomasa.
Neviem s tým prestať
Tieto zvyky súvisia s dvomi protikladnými impulzmi. Rozprávanie príbehov pri premietaní fotiek je spôsobom, ako ukázať menšiemu publiku, čo ste zažili, hoci diváci nemajú veľkú šancu ovplyvniť, kam tento príbeh bude smerovať. Pri fotkách v peňaženke ide zase o obyčajnú radosť z toho, že držíte hmatateľnú spomienku na vášho milovaného a keď na to príde reč, môžete túto radosť zdieľať s ostatnými.
Hoci je Instagram najmä platformou na predvádzanie sa, môže byť tou zlatou strednou cestou medzi
