Denník N

Odomkli sme: Hoaxy roka 2018. Čomu uverili tisíce Slovákov s volebným právom

V roku 2018 sme zažili falošné súťaže na Facebooku, výmysly o príchode Sorosovho experta na štátne prevraty, alebo video o údajnej invázii migrantov do Prahy.

Tento článok nemá slúžiť ako výsmech ľuďom, ktorí na sociálnych sieťach naletia hoaxom. Snaží sa len ukázať, aké výmysly ovplyvňovali minulý rok názory desiatok tisícov Slovákov.

Výsledky sa môžu prejavovať nielen na volebných preferenciách, ale napríklad aj na klesajúcej dôvere ľudí k lekárom a serióznej medicíne.

Príklad prvý: falošné súťaže

Rok 2018 priniesol nový fenomén, pred ktorým už varovala aj slovenská polícia: falošné facebookové súťaže. Príbeh je vždy rovnaký. Anonymná stránka vyhlási súťaž o atraktívne ceny. Ak sa jej chcete zúčastniť, stačí si stránku lajknúť, zdieľať status a v komentári označiť troch priateľov.

Administrátori stránky vďaka tomu získajú tisíce fanúšikov, s ktorými môžu ďalej pracovať. Môžu im ponúkať rôzne zázračné produkty, alebo od nich rovno pýtať peniaze.

Začala to stránka s názvom Audi SVK, ktorá vystupovala ako oficiálny distribútor tejto značky. V auguste napísala, že bude žrebovať výhercov troch luxusných áut, ktoré bežne stoja viac než 100-tisíc eur. Za pár hodín nazbierala viac než 30-tisíc fanúšikov.

Žiadne žrebovanie, prirodzene, neprebehlo. O pár týždňov sa na stránke objavil oznam, že ju údajne preberá nový správca, ktorý sa dištancuje od predošlého obsahu. Následne začal uverejňovať články, v ktorých napríklad ponúkal prípravky na zväčšenie prsníkov za 40 eur. Takéto príspevky sa okamžite zobrazovali užívateľom, ktorí si pôvodne mysleli, že sa len zapoja do súťaže o nové audi.

Tento úspech následne motivoval ďalších. V priebehu jesene sa na slovenskom Facebooku objavili súťaže, v ktorých bolo možné „vyhrať“ napríklad obytný príves, telefóny Samsung aj rodinný dom.

Najväčšiu pozornosť vzbudila fiktívna súťaž o mikrovlnku, ktorá sa objavila na stránke „Vtipy roka“. Polícia varovala, že ide o podvodnú stránku, ktorá sa len snaží obrať ľudí o peniaze.

„Skontaktuje sa s ‚výhercom‘, od ktorého pýta údaje o kreditnej karte, prípadne požaduje zaslanie poplatku za odoslanie výhry. Celá stránka je podvod a je smutné, že sa do jej aktivít zapájajú tisícky ľudí,“ napísala polícia.

Ani toto varovanie nepomohlo. Tesne pred Silvestrom zverejnila stránka Vtipy roka ďalšie tri údajné súťaže o chladničku, kuchynskú linku alebo nový gauč. Do každej sa opäť zapojili stovky ľudí, ktorí v komentároch písali, že presne takéto darčeky by chceli pre svoje deti alebo rodičov.

Oznámenia o súťažiach vydržali len pár dní, potom ich administrátor zmazal. Dôvod nie je jasný. Denník N mu poslal správu, čo týmito súťažami sleduje a či chcel od účastníkov peniaze. Odpoveď neprišla.

Príklad druhý: Soros a protesty

Na úvod tohto bloku kvízová otázka: kto ako prvý spojil protesty, ktoré nasledovali po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, s finančníkom Georgeom Sorosom?

Ak tipujete expremiéra Roberta Fica (Smer), odpoveď vás zrejme prekvapí. Ako prvý prišiel so Sorosom málo známy Čech menom Marek Pešl.

Ten podľa zistenia reportérov týždenníka Respekt stojí za webom Aeronet, ktorý od roku 2014 zahlcuje internet rôznymi dezinformáciami. Jeho články nie sú podpísané, Pešl vystupuje pod prezývkou „vedoucí kolotoče“.

Aeronet už na druhý deň po tom, ako sa Slovensko dozvedelo o dvojnásobnej vražde, prepojil novinára Kuciaka so Sorosom. Našiel na Youtube staršie video, kde Kuciak vystupuje na debate Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorú založil a financoval Soros. Na základe toho rozvíjal rôzne konšpiračné teórie.

V ďalších textoch pritvrdzoval. Posledný februárový deň napísal článok o tom, že ich redakcia „získala pred dvoma hodinami informáciu, že na Slovensko dorazila pravá ruka Georgea Sorosa, Marcello Fabiani“.

Tajomný Marcello podľa textu chodí po svete a organizuje štátne prevraty. A teraz, pred prvým protestom v Bratislave, údajne zavítal na Slovensko. „Robert Fico a Robert Kaliňák stoja proti človeku, ktorý je profesionálnou predĺženou rukou Sorosa na zvrhávanie režimov a vlád,“ písal Aeronet.

Žiadny Marcello Fabiani nikdy neexistoval. Šéfredaktor Aeronetu si jednoducho vymyslel fiktívneho človeka, ktorému dal talianske meno, aby to znelo tajomne.

Príbeh o Marcellovi Fabianim sa hneď objavil na ďalších podobných weboch. Na prokremeľskom portáli Hlavné správy vyšiel komentár bývalého premiéra Jána Čarnogurského, ktorý z príchodu neexistujúceho Fabianiho vyjadroval obavy.

„Osobitnú pozornosť vyvoláva v nás správa, že v týchto dňoch prišiel na Slovensko odborník Georgea Sorosa na farebné revolúcie – čítaj: na protiústavné zvrhávanie vlád a parlamentov!“ písal Čarnogurský.

Články, v ktorých sa spomínal Sorosov revolucionár, mali na Facebooku tisíce zdieľaní. Až potom do hry vstúpil Robert Fico. V pondelok 5. marca, päť dní po prvej zmienke o údajnom Fabianim, vystúpil pred kamerami a spomenul Sorosa.

Tejto stratégie sa držal aj v nasledujúcich mesiacoch. Organizátorov protestov Za slušné Slovensko nazýval „Sorosovými deťmi“ a naznačoval, že ich riadi niekto vplyvnejší. V tejto kampani Ficovi pomáhali aj dezinformačné weby, ktoré organizátorov spochybňovali cez podobné špekulácie.

Výsledky sa dostavili. Denník SME zverejnil pred Vianocami prieskum agentúry Focus, podľa ktorého až tretina Slovákov verí, že protesty Za slušné Slovensko sú financované z cudziny.

Príklad tretí: pošpinenie političky

Rok 2018 tiež pripomenul, aké jednoduché je na Facebooku pošpiniť človeka. O podpredsedníčke Národnej rady Lucii Nicholsonovej (SaS) sa v novembri šíril podvrh, že ju v minulosti zatkli v Kanade pre prostitúciu.

Sfalšovaný policajný protokol zverejnil profil s menom Pavol Forisch. Rovnaké meno má bývalý agent SIS, ktorý sa snažil kompromitovať aj organizátorov protestov Za slušné Slovensko.

Masovú publicitu jeho podvrhu zabezpečila stránka „Matovičov cirkus“, ktorá pravidelne útočí na prozápadných politikov. Jej príspevok o poslankyni mal za jeden deň viac než 2100 zdieľaní.

Nicholsonová vzápätí získala vyjadrenie kanadskej polície, že ide o podvod. „Sú tam štylistické chyby, nesedí logo ottawskej polície, ani názov departmentu. Ja som sa nikdy nevolala Nicholson, vždy som sa volala Nicholsonová,“ vysvetľovala poslankyňa.  A dodala, že podá trestné oznámenie.

Zrejme aj pod týmto tlakom admin stránky Matovičov cirkus otočil a zverejnil ospravedlnenie. Tento príspevok mal dodnes menej než 50 zdieľaní. Čo z toho vyplýva?

Absolútna väčšina ľudí, ktorí zdieľali podvrh o poslankyni SaS, už nezdieľala status, ktorý všetko uvádzal na pravú mieru. K ich facebookovým kamarátom sa tak informácia, že išlo o podvod, nemusela vôbec dostať. 

Podvrhu napríklad uveril nezaradený poslanec Pater Marček, ktorý už viackrát naletel na internetové hoaxy. V parlamente rozprával o dokumente, ktorý vraj usvedčuje Nicholsonovú z „výkonu najstaršieho povolania“.

„Nikdy by som nepovedala, že sa tento výmysel dostane na pôdu parlamentu. Viem, že v sále sedí niekoľko mojich kolegov, ktorí to šíria na sociálnych sieťach, ale pán poslanec Marček pošpinil moje meno a ja podniknem náležité kroky,“ reagovala Nicholsonová.

Tento príbeh môže byť poučením aj pre volebné štáby budúcich prezidentských kandidátov. S blížiacim sa termínom volieb sa môžu obeťou podobných útokov stať aj oni.

Príklad štvrtý: neverte lekárom

Dlhodobo podceňovaným fenoménom sú hoaxy týkajúce sa zdravia a medicíny. Ľudí presviedčajú, že očkovanie mrzačí deti alebo že rakovinu dokáže poraziť púpava či zmrazené citróny. Už v roku 2017 sa najúspešnejším hoaxom slovenského Facebooku stal článok s titulkom: „Rakovina nie je choroba, ale biznis“.

Veľkú časť z takýchto správ produkujú servery Domáca liečba a Bádateľ. Prepojené sú s prešovským podnikateľom Jozefom Buzgom, ktorý prevádzkuje e-shop na výživové doplnky.

Ich články navodzujú čitateľom dojem, že nemajú veriť lekárom. Radšej sa majú spoľahnúť na rôzne zázračné fľaštičky, ktoré predáva aj Buzgov e-shop. „Je to špinavý obchod s ľudskou tragédiou,“ komentoval to onkológ Štefan Korec.

Oba weby fungovali vo svojom mode aj počas roka 2018. Napríklad server Bádateľ v máji zverejnil článok, že značnú časť chorôb spôsobuje prekyslenie organizmu. Prekyslenie je v skutočnosti blud, ktorý si vymysleli šarlatáni.

Tesne pred Silvestrom zase server napísal, že Švajčiari odmietajú prehliadky pomocou mamografu. Išlo o prekrútenú správu, ktorá sa internetom šíri už od roku 2014.

Televízia Markíza vtedy upozornila, že aj vo Švajčiarsku sú preventívne prehliadky pomocou mamografu naďalej bežnou záležitosťou. „Čím skôr sa urobí vyšetrenie a nájde sa ochorenie, tým skôr sa dá liečiť, prípadne predchádzať ďalšiemu vzniku a rozširovaniu,“ vysvetlil známy gynekológ Miroslav Borovský.

Príklad piaty: migranti dorazili do Prahy

Migranti sú už štyri roky hlavnou témou slovenského aj českého Facebooku. Prispievajú k tomu masovo šírené výmysly, čo sa prejavilo aj minulý rok.

Začiatkom leta zdieľalo 9-tisíc ľudí krátke video, na ktorom dav ľudí vystupuje z vlaku. Zverejnil ho užívateľ Josef Vyskočil, ktorý k nemu napísal, že zachytáva príchod 1500 migrantov na Masarykovo nádraží v Prahe.

Video v skutočnosti pochádzalo z Veľkej Británie, boli na ňom cestujúci na stanici v meste Brighton. Stačilo sa len pozornejšie pozrieť a človek mohol vidieť anglické nápisy na stanici. Facebook video po niekoľkých hodinách zablokoval ako hoax.

Za pár sekúnd sa dalo overiť, že video je podvrh. Na záberoch boli vidieť anglické nápisy.

Podobným prípadom bol aj status o tom, že v Nemecku protestuje takmer milión ľudí proti migrantom. Koncom októbra ho šírila stránka „Slovenské strategické spravodajstvo“, ktorá predstierala, že ju robia novinári. Ako dôkaz boli priložené fotky, na ktorých bol vidieť mnohotisícový dav.

Príspevok mal viac než 3-tisíc zdieľaní. Ľudia ho šírili napriek tomu, že na niektorých fotkách boli vidieť palmy alebo reliéf s Che Guevarom.

V skutočnosti išlo o dav Kubáncov na Námestí revolúcie v Havane. Stránka Slovenské strategické spravodajstvo bola po nahlásení od užívateľov Facebooku zablokovaná.

Príklad šiesty: hromadné e-maily

Ešte pred pár rokmi sa mohlo zdať, že éra hromadných e-mailov s nástupom sociálnych sietí končí. V poslednom čase sa však ukazuje, že hoaxy šírené týmto spôsobom sú naďalej veľmi účinné. Cielia hlavne na starších ľudí, ktorí nepovažujú Facebook za svoje prirodzené prostredie.

Ako vyzerajú hoaxy šírené hromadnými e-mailami?

Napríklad v roku 2016 sa masovo šíril odkaz na článok z webu Panobčan, kde sa písalo, že americký generál sa vyhráža celému svetu, že USA zničia kohokoľvek, kto im bude odporovať.

O rok na to sa pre zmenu šírila nahrávka s pesničkou Mešita. „V zemi křesťanů, mešita stojí. Ať mi někdo z vás na to odpoví, proč kostel nestaví v arabských zemích,“ začína sa text.

Podľa e-mailu ju zložil zosnulý pesničkár Karel Kryl, ktorý už začiatkom 90. rokov vizionársky predpovedal, čo sa bude v Európe diať. V skutočnosti ju v roku 2015 naspievala kontroverzná česká skupina Ortel.

Na konci roka 2018 za zase šíril hromadný e-mail s údajným citátom nemeckého kancelára Bismarcka. Ten mal v roku 1848 povedať: „Pokiaľ bude niekto chcieť poraziť Rusko, musí od neho odtrhnúť Ukrajinu a poštvať proti nemu ostatné slovanské štáty.“

Ide o hoax, ktorý sa šíri aj v iných krajinách. Bismarck v skutočnosti nič také nepovedal, na čo už dávnejšie upozornil server Stopfake.

Hromadné e-maily môžu byť účinné aj v rámci politického boja, čo vlani ukázali české prezidentské voľby. O Jiřím Drahošovi, ktorý kandidoval proti Milošovi Zemanovi, sa takýmto spôsobom šírilo, že je pedofil alebo že chce do Česka navoziť moslimov.

Český generál Petr Pavel v rozhovore pre Denník N povedal, že časť z týchto e-mailov bola súčasťou hybridnej vojny, ktorú vedie Putinovo Rusko. „Išlo o cielenú kampaň, ktorá zahŕňala desiatky až stovky tisíc e-mailov, ktoré mali poškodiť profesora Drahoša. Ich obsah sa dokonca prispôsoboval tomu, v akom kraji sa tieto e-maily šírili.“

Hoaxy a propaganda

Teraz najčítanejšie