Denník N

Ako by mohla vyzerať vojenská služba, keby ju neplánoval Andrej Danko, ale schopná vláda

I napriek skúsenostiam z minulosti by inteligentne naplánovaná forma vojenskej služby nemusela znamenať stratu času mladých ľudí. Niečo také komplexné sa však nedá od SNS očakávať.

Autor je postgraduálnym študentom antropológie a rozvoja na London School of Economics

Vyjadrenia Andreja Danka o znovuzavedení povinnej vojenskej služby sú, bohužiaľ, len ďalším nekoncepčným návrhom národniarov, aby vyvolávali zdanie aktivity, ktorá by prekryla iné škandály na ministerstvách, ktoré ovládajú.

Napriek tomu je toto otvorenie témy dobrou príležitosťou na zamyslenie, ako by sa dala istá forma povinnej vojenčiny naplánovať tak, aby mala reálny prínos pre krajinu a jej obyvateľov. Príklady z viacerých štátov ukazujú, že sa to dá robiť aj efektívnejšie, než to bolo pred rokom 2005 u nás.

Na školách v Londýne a v Číne som spoznal veľa mladých ľudí zo Singapuru, z Izraela či Škandinávie, ktorí tieto služby absolvovali, keďže vo viacerých krajinách sa do nich nastupuje po konci strednej školy. Vždy sa mi zdali byť dospelejší, hlavne keď išlo o tímovú prácu alebo v stresových situáciách.

Povinná vojenská služba je efektívna prevažne v štátoch, ktoré si nemôžu dovoliť plytvať potenciálom mladých ľudí a nútiť ich dvanásť mesiacov čistiť kasárne, pretože buď čelia reálnej hrozbe alebo nie sú súčasťou väčšej vojenskej aliancie.

Tvrdenia, že úlohou armády nie je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie