Denník N

V spevníku EÚ môže Slovensko reprezentovať aj Tublatanka, Elán či Horehronie od Kristíny

Skupina Elán. Foto - TASR
Skupina Elán. Foto – TASR

Hudobný dramaturg Daniel Baláž a etnomuzikologička Jana Ambrózová sa zhodli, že boli nominované najmä známe piesne, o kvalite a reprezentatívnosti pochybujú.

Na začiatku sa traja Dáni a jeden Talian rozhodli, že krajiny Európskej únie by sa mali lepšie spoznať aj cez svoje piesne. Rozhodli sa preto vytvoriť spevník z piesní, ktoré si zvolia ľudia.

Na Slovensku sa do užšieho finále dostali aj populárne piesne Tublatanky, Elánu, Paľa Haberu alebo Mariky Gombitovej, stále je však možné nominovať ďalšie. Prvý výber piesní robili pedagógovia a študenti Vysokej školy múzických umení (VŠMU), ako aj vybraní hudobníci.

Vo viacerých krajinách sa už hlasovanie skončilo. U nás ho spustili 21. decembra a prebieha do 21. januára. Dovtedy si ľudia môžu vybrať, aké piesne budú reprezentovať Slovensko, prípadne v každej kategórii nominovať tie, ktoré im v zozname chýbajú.

Podľa editorky slovenského spevníka Evy Čunderlíkovej, ktorá učí na hudobnej a tanečnej fakulte a je aj tajomníčkou Asociácie učiteľov hudby Slovenska (AUHS), sa do slovenskej ankety zapojilo viac ako 1300 ľudí.

Hlasovať sa dá na stránke eu-songbook.org.

Knechtová aj Peter Nagy

V slovenskej ankete prevažujú známe slovenské ľudové piesne ako Tancuj tancuj, vykrúcaj, Na Kráľovej holi, Páslo dievča pávy, Kukulienka, kde si bola alebo Červené jabĺčko. Piesne ľudia vyberajú podľa tém – o láske, o mieri či detské piesne. V každej kategórii je viac ľudových piesní a zopár populárnych.

Medzi 42 semifinálových piesní sa dostali aj piesne z minulého storočia ako Vyznanie Mariky Gombitovej, Voda, čo ma drží nad vodou od Elánu alebo Kristínka iba spí od Petra Nagya.

Medzi nominovanými je aj Kristínka od Petra Nagya.
Zdroj – YouTube

Šancu má aj Horehronie od speváčky Kristíny, Od Tatier k Dunaju od Elánu či Loď do neznáma od Tublatanky. Finalistkou medzi piesňami o viere je Katarína Knechtová s piesňou Muoj Bože, ktorú spieva v staroslovienčine.

Podľa Čunderlíkovej majú byť medzi nominovanými piesne rôzneho žánru. Ten je vymedzený len v dvoch kategóriách – detské a folklórne piesne.

Aj hymna vojnovej Slovenskej republiky

Do semifinále sa dostala aj pieseň Hej, Slováci, ktorá bola v minulosti hymnou vojnovej Slovenskej republiky. „To som si neuvedomila,“ hovorí Čunderlíková. „A keďže bola na popredných miestach, a dokonca v dvoch kategóriách, tak som ju tam nechala,“ dodala.

Pieseň Hej, Slováci vznikla v 19. storočí. Zložil ju evanjelický kňaz Samuel Tomášik, ktorý v roku 1834 navštívil Prahu, kde ho zaskočilo veľké množstvo nemecky hovoriacich ľudí. Práve to ho inšpirovalo napísať pieseň, podľa ktorej Slovákom nikto nesmie vziať ich jazyk, inak ho pohltí zem.

Vojnová Slovenská republika pieseň ako svoju hymnu využila až o viac ako sto rokov neskôr. „Pieseň nemôže za to, keď je zneužitá. Výber je aj na ľuďoch,“ hovorí Čunderlíková.

Hymna vojnovej Slovenskej republiky Hej, Slováci.
Zdroj – YouTube

V Česku zvolili Kubišovú či Vondráčkovú

Vo väčšine európskych krajín už anketu ukončili. Česi si do zborníka zvolili viac populárnych piesní, napríklad Lásko má, já stůňu, ktorú preslávila Helena Vondráčková, alebo Modlitbu pro Martu naspievanú Martou Kubišovou.

V kategórii viera zasa zvíťazila pieseň Kdož su boží bojovníci, ktorú v 90. rokoch spopularizoval Daniel Landa.

Vo Veľkej Británii si ľudia vybrali pesničku Johna Lennona Imagine a dve piesne Beatles, All You Need Is Love v kategórii láska a Here Comes the Sun v kategórii príroda.

Česko bude v spevníku reprezentovať aj Modlitba pro Martu.
Zdroj – YouTube

Hudobníci piesne nominovali, ľudia ich zvolia

V spevníku budú piesne rozdelené do šiestich kategórií: piesne o láske, príroda a ročné obdobia, sloboda a mier, folklórne skladby, piesne o viere a detské piesne.

Do každej z týchto kategórií mohli vybraní slovenskí hudobníci nominovať niekoľko piesní. Na Slovensku skladby do zborníka nominovali študenti a učitelia VŠMU, učitelia hudby z AUHS, z agentúry Viva Musica! a zboroví speváci z Bratislava Music Agency.

Nominovaných bolo viac ako sto piesní, užší výber z nich urobila Čunderlíková. Po celý čas komunikovala aj so zakladateľmi celej myšlienky zostaviť spevník krajín EÚ.

Niektoré piesne sa podľa nej v nomináciách opakovali alebo boli zaradené vo viacerých či zlých kategóriách. „Zostavila som to podľa najlepšieho vedomia a svedomia,“ hovorí Čunderlíková.

Známe sú, kvalitné až tak nie

Hudobný dramaturg Daniel Baláž a etnomuzikologička Jana Ambrózová sa zhodujú v tom, že medzi nominovanými sú najmä notoricky známe piesne, ktoré si dokáže zaspievať väčšina Slovákov, a že práve toto je zrejme zámerom celej ankety.

„Trocha škoda, že sa preto do výberu nedostalo množstvo dobrej slovenskej hudby, pri ktorej nie každý ovláda hudbu aj text,“ hovorí Baláž. „Ale možno nejaký Lasica, Satinský a Filip by aj týmito kritériami prešli a mohli by sa medzi nominovanými skladbami vyskytnúť,“ dodal.

Aj napriek tomu, že do ankety sa dostali najmä ľudové piesne, Ambrózová hovorí, že folkloristi k nim môžu mať zásadné pripomienky. „Vo folklórnom prostredí totiž tento výber ako reprezentatívny, dovolím si tvrdiť, vonkoncom nezarezonuje,“ hovorí.

Projekt európskeho spevníka sa jej však páči a dúfa, že sa do hlasovania zapojí čo najviac ľudí. Aj metóda, ktorou organizátori vyberajú piesne v jednotlivých krajinách, je podľa nej pochopiteľná, pretože chcú zapojiť čo najviac ľudí a rozvíjať ich vzťah k Európskej únii a európskej identite. „Myslím si, že skĺbiť akademickú expertízu s verejným hlasovaním sa im podarilo vhodne,“ hovorí Ambrózová.

Napriek tomu má výhrady. „Úprimne dúfam, že sa v spevníku neobjavia kontroverznejšie piesne, ako napríklad hymna vojnového Slovenského štátu Hej, Slováci,“ povedala Ambrózová.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie