Macronov chybný krok je problémom celej Európy
Ľudia, ktorí stále veria v demokraciu, by sa teraz nemali radovať z toho, ako odvážneho politika stihne zaslúžený trest. Skôr by mali myslieť na riziká, ktoré by jeho pád priniesol.
Budú mať francúzske protesty žltých viest také dôsledky ako protesty z mája 1968? To je ešte veľmi skoro predpovedať. Revolta prinútila francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, aby urobil veľké a nákladné ústupky, ale o novú Francúzsku revolúciu ide len ťažko. Hoci niektorí demonštranti chcú jasne napodobniť činy svojich predchodcov proti monarchovi, už nie sme v júli 1789.
Povstanie v máji 1968, na ktoré sa dnes tak často a oprávnene spomína, bolo do veľkej miery poháňané znudenou generáciou študentov žijúcich na vrchole francúzskej povojnovej prosperity. Hoci v krajine vládla plná zamestnanosť, rebelovali proti statu quo v mene pochybných utópií inšpirovaných Castrovou Kubou a Maovou Čínou. K študentom sa pripojili dobre organizované odbory, ktoré hnutiu pomohli naakumulovať aspoň načas kritickú masu ľudí.
Pád z piedestálu
Rozdiel medzi včerajškom a dneškom spočíva v tom, že ľudí, ktorí zaplavili ulice, aby protestovali proti Macronom navrhovanému zvýšeniu dane z palív, nepoháňa žiadna
