Megavýstavy umenia sú obeťami svojho vlastného úspechu
Predieranie sa hustými davmi, aby človek zhliadol veľké umelecké diela, ničí práve tú skúsenosť, za ktorou na výstavu ľudia prišli.
Minulý mesiac som bol so svojou rodinou na dvoch umeleckých výstavách – bola to príšerná skúsenosť. Vo viedenskej Albertine sme sa pokúsili dostať na veľkú výstavu diel Clauda Moneta. Lístky sme si kúpili v predstihu, ale aj tak sme neboli schopní pretlačiť sa cez hustý dav vo vstupnej hale galérie, ktorá pripomínala skôr vozeň metra počas dopravnej špičky. Otočili sme sa s vedomím, že moje dcéry si budú musieť chvíľu počkať, kým budú mať opäť šancu pozrieť sa na Monetove lekná.
Podobnú skúsenosť sme mali aj deň predtým v neďalekom Umelecko-historickom múzeu, kde sa podľa plagátov konala najvýznamnejšia prehliadka diel Pietra Bruegela staršieho, akú možno zažiť len raz za život. Tu boli davy také husté a ruky držiace mobilné telefóny, aby si odfotili obrazy či selfie s obrazmi, tak vysoko, že snahu dôkladne sa pozrieť na niektoré maľby som nakoniec vzdal.
Bez vrcholov i prepadov
Čím to je? Je umenie módnejšie ako počas všetkých tých rokov, čo sme nadšene chodili na výstavy? Čo sa týka Viedne, čísla ukazujú, že by na tom niečo mohlo byť: minulý rok navštívilo Albertinu o 12 percent viac návštevníkov ako v roku 2016, aj keď tých takmer 800-tisíc ľudí je stále o dosť menšie číslo ako rekord z roku 2008, keď galériu navštívilo skoro milión ľudí. V Umelecko-historickom múzeu stúpla návštevnosť o 7 percent.
Dáta o najpopulárnejších svetových výstavách, ktoré každoročne zverejňuje magazín Art Newspaper, sú napriek tomu nejednoznačné. Minulý rok navštívilo desať najnavštevovanejších výstav post-impresionistických a moderných umelcov takmer 6 miliónov ľudí, čo je o milión viac ako v roku 2016. Ale čo sa týka starých majstrov, v roku 2016 si ich diela prišlo pozrieť len o čosi viac návštevníkov ako vlani. A zo štatistického hľadiska sa dopyt po návštevách galérií mení len málo: nezaznamenal žiadne väčšie vrcholy či prepady. Naopak, v niektorých mestách, ako napríklad v Londýne, sa múzeá snažia zistiť – zväčša neúspešne – prečo im návštevnosť klesá.
Bruegel ako väzba k hodnotám
Tuším, čo sa stalo vo Viedni. Niektorým múzeám veľmi pomohol súčasný model prejavovania záujmu o umenie. Dnešná možnosť cestovať znamená, že mnohí milovníci umenia už videli všetky stále zbierky v hlavných svetových galériách a zberatelia zážitkov, vrátane väčšiny mileniálov, ich nepovažujú za dostatočne vzrušujúce. To núti galérie, aby v tom istom čase organizovali viacero výstav a aby výstavy trvali dlhšie. Art Newspaper analyzoval počet výstav v 29 amerických múzeách a zistil, že medzi rokmi 2007 a 2015 stúpol ich počet z 8,8 na 9,5 ročne a počet dní venovaných jednej výstave za ten čas stúpol o celú štvrtinu.
V onen deň, keď sme navštívili Albertinu, sa tam konali tri veľké výstavy: okrem Moneta tu bolo možné vidieť aj diela geniálneho gruzínskeho naivistu Nika Pirosmeniho a tiež stálu ohromujúcu zbierku bohatého lichtenštajnského právnika Herberta Batlinera. Každá výstava pritiahne odlišných návštevníkov, ale ľudia sa zaujímajú aj o iné ponuky. Múzeum očakáva, že Moneta, ktorý je najsilnejším magnetom zo všetkých troch, navštívi asi 450-tisíc ľudí.
V Umelecko-historickom múzeu sa deje niečo iné. Kurátori výstavy totiž neočakávali, že
