Problémy s Ruskom prežijú aj Putina

Autor je britský novinár a spisovateľ

Rusko bez Putina je obľúbený ruský opozičný slogan. Ale aj mnohí západní komentátori robia podobnú chybu, keď sa pokúšajú redukovať zmes agresie a represie spôsobom, akoby za všetko mohla len ústredná postava moskovského režimu. V skutočnosti sú problémy, ktoré majú s Kremľom Rusi i iní ľudia, oveľa staršieho dáta, než si mnohí myslia. Boli tu pred Putinom a veľmi pravdepodobne nezmiznú ani po tom, keď nakoniec opustí svoj úrad.

Zjednodušený príbeh o Rusku hovorí asi toto: Kým sa Putin a jeho bývalí kolegovia z KGB ujali moci, vládla tu prozápadná demokracia. Až potom krajinu ovládol autokratický a protizápadný režim, ktorý začal napádať susedné krajiny a zabíjať svojich domácich oponentov. V tom čase všetko ovládla korupcia a skolabovali slobodné médiá. Režim pred dôsledkami jeho vlastnej nekompetentnosti zachránili len vysoké ceny ropy.

Nová kniha ľavicového britského autora Tonyho Wooda tento nesmierne personalizovaný a ahistorický pohľad rúca. Rusko bez Putina: Peniaze, moc a mýty novej studenej vojny úplne jasne opisuje množstvo prvkov kontinuity, ktoré spájajú deväťdesiate roky s Putinovou érou. Prerastanie vlády a veľkého biznisu nie je žiadnou novinkou. Symbolizovala ho už dohoda „pôžičky za podiely“ z roku 1995, v rámci ktorej zhromaždila nová trieda oligarchov napojených na politiku finančné prostriedky na záchranu režimu prezidenta Borisa Jeľcina výmenou za najlukratívnejšie štátne firmy.

Politické násilie a manipulácia volieb majú svoje korene ešte v 90. rokoch. Už vtedy bolo možné nájsť až grotesknú korupciu na najvyšších miestach, hoci dnes sa jej venujú iné tváre používajúce šikovnejšie techniky. Podobne ako dnes, ani v minulosti nebola ruská politika monolitná. Pán Putin stojí v centre ruského politického a ekonomického systému, ale nie je jeho inkarnáciou.

Na rozdiel od niektorých iných ľavicových expertov na Rusko pán Wood s Kremľom empaticky nesympatizuje. (Napísal napríklad aj precítenú štúdiu, v ktorej argumentoval v prospech samostatnosti Čečenska.) Myslí si, že si Rusi zaslúžia niečo lepšie ako svojich súčasných vládcov. Niektorým západným čitateľom môže ísť na nervy jeho skeptický a občas klišéovitý názor na trhovú ekonomiku, ale práve jeho ľavicový postoj mu umožňuje lepšie kritizovať nespravodlivosť a krutosť ruského kapitalizmu.

Žiaľ, jeho prístup má dve hlavné chyby. Jedna sa týka