Denník N

Dokonca aj v Izraeli už uvažujú o ukončení povinnej vojenskej služby

Izraelskí vojaci počas cvičenia. Foto - TASR/AP
Izraelskí vojaci počas cvičenia. Foto – TASR/AP

Aj armáda si uvedomuje, že ochota slúžiť v nej klesá, lebo časť populácie považuje súčasný model za nespravodlivý, príliš nákladný a aj morálne sporný.

Pri debate o tom, či by sa mala opäť zaviesť povinná vojenská služba, sa spomína aj Izrael, jedna z mála krajín, kde musia okrem 18-ročných mladíkov narukovať aj ich rovesníčky. Hoci armáda štátu Izrael sa hrdí názvom „ľudová“ a tým, že má temer tri milióny bojaschopných mužov a žien (celková populácia je 8,7 milióna ľudí), pravdou je, že aj tu sa už hovorí o tom, či je povinná vojenčina stále najlepším modelom.

Dôvodov pre takéto úvahy medzi analytikmi, ale aj vo vnútri armády je niekoľko, a rozpínajú sa od čisto praktických a odborných až po politické. To všetko v situácii, keď sa geopolitická a bezpečnostná situácia v komplikovanom regióne výrazne nezlepšuje v prospech Izraela. Menia sa len prejavy hrozieb, ktorým krajina čelí. A prerodom prechádza aj Izrael a jeho populácia.

Armáda, čo nie je na smiech

Deň po tom, čo sa 24. decembra minulého roka izraelská vládna koalícia dohodla na svojom rozpustení, čím nasmerovala krajinu k aprílovým predčasným voľbám, vyšli prvé rýchle telefonické prieskumy preferencií. Na druhom mieste, hneď za roky dominantným politickým zoskupením Likud premiéra Benjamina Netanjahua sa umiestnila oficiálne neexistujúca strana, o ktorej sa vedela jedna jediná vec: že ju pripravuje bývalý náčelník generálneho štábu izraelskej armády rav aluf (najvyššia hodnosť v izraelskej armáde, má ju vždy jeden jediný vojak) v zálohe Benny Gantz.

Hoci Gantz medzitým podnikol potrebné kroky na registráciu a medializáciu novej strany, stále sa len málo vie o tom, aké sú vlastne jeho politické názory, čo je však v poriadku, lebo ako prvý vojak v krajine žiadne ani nemal verejne vyjadrovať (z armády odišiel v roku 2015, úzusom je, že ľudia jeho rangu politiku nekomentujú aspoň rok, dva po odchode do civilu), ani koho do svojej strany priberie.

Izraelským voličom však na to, aby sa prakticky cez noc stal hlavným vyzývateľom Netanjahua, stačila jeho vojenská minulosť a kariéra v armáde. Iste za tým môže byť aj znechutenie zo súčasných politikov, ale faktom je, že málokto z tých, čo v minulosti prišli s konceptom „novej metly, čo dobre metie“, dostal takú dôveru. Gantzove čaro si už dávnejšie všimli viaceré politické strany a ponúkali mu popredné miesto na kandidátke, Netanjahu ho dokonca lákal do vlády.

Izraelská armáda a jej vedenie patrí dlhodobo k najdôveryhodnejším inštitúciám v štáte. Podľa prieskumu uznávaného Izraelského demokratického inštitútu z roku 2017 dôverovalo armáde 81 percent Izraelčanov, čo z nej robí v tomto smere top inštitúciu, kým

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie