Dcéra zistila, že o nej píšem na internete, prestať však nemôžem
Chcela vedieť, či môžem tieto články a obrázky z internetu stiahnuť. Musela som priznať, že to nie je možné. Nasledoval ťažký vzdych a tresnutie dvermi.
Píše Christie Tateová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post
„Toto sú tie najlepšie Vianoce!“ vyhlásila moja dcéra – štvrtáčka, spoza notebooku, ktorý si našla pod stromčekom. Po troch rokoch žobrania o telefón, tablet či počítač sme rezignovali a kúpili jej obyčajný notebook kompletne vybavený rodičovskou kontrolou.
Pôvodne sme si mysleli, že si na ňom bude robiť domáce úlohy a naučí sa poriadne používať klávesnicu. No ona sa ihneď pustila do sledovania obľúbených programov a čítania o milostnom živote Zaca Efrona. Po rokoch nariekania, že je „jediným dieťaťom“ bez vlastného počítača, bolo príjemnou zmenou počúvať jej prejavy vďaky a čírej radosti.
To trvalo približne 14 hodín.
Na Druhý sviatok vianočný sa rozhodla nový počítač poriadne otestovať a do vyhľadávača napísala moje meno. Vzápätí napochodovala do mojej spálne a otrčila mi obrazovku notebooku do tváre.
„Čo má byť toto?“ spýtala sa. Stránka bola plná obrázkov, na ktorých bola ako bábätko, batoľa a predškoláčka. Každý z nich patril k článku alebo blogu, ktorý som napísala o tej-ktorej fáze jej života. „Prečo sú na internete moje obrázky?“ zaujímala sa a mala právo poznať odpovede.
Nebola som pripravená
Keď som pred rokmi začínala s publikovaním článkov a zverejňovaním rodinných fotiek, uvedomovala som si, že ma deti jedného dňa budú konfrontovať s tým, čo som o nich písala.
Preto som
