Múzeum dizajnu: Poháre z Novohradu mali zlatú povesť

Ešte v druhej polovici 20. storočia bolo na juhu stredného Slovenska, na Novohrade, dobre známe logo štvorlístka umiestneného v profile pohára. Symbolizovalo štyri sklárne: v Zlatne, v Málinci, v Katarínskej Hute a v Poltári. Spolu tvorili podnik Stredoslovenské sklárne.

Každá zo štyroch sklární mala svoje špecifické črty, a dokopy ich produkcia tvorila široké spektrum nápojového a dekoratívneho skla vyrábaného rozmanitými technológiami.

Štyri sklárne

Z tejto štvorice sa vymykala skláreň v Poltári, ktorú postavili až za socializmu a výrobu olovnatého brúseného a hutne tvarovaného krištáľu v nej rozbehli v roku 1971. To, čo mali spoločné ostatné tri sklárne a čo sa prejavilo aj na ich dizajne, bol silný vzťah k tradícii historického skla. Sklárne v Málinci (založené v roku 1855), v Katarínskej Hute (1842) a Zlatne (1833) vznikli už v prvej polovici 19. storočia a svoj najväčší úspech a ohlas zaznamenali práve v tomto storočí.

Pričinili sa o to aj výnimočné osobnosti, ako napr. chemik Leo­pold Valentín Pantoček, ktorý v Zlatne vynašiel irizované sklo, oceňované na umelecko-priemyselných výstavách. Až na krátke prestávky počas vojny bežala výroba v týchto sklárňach takmer neprežite od založenia celé 20. storočie. Tradíciu výroby a tvarovania skla, farebného zdobeného a brúseného skla, si odovzdávali generácie majstrov a ovplyvňovaní záujmom a zmenami vkusu doby ju pretvárali do aktuálnejších podôb.

Sklárska minulosť

Ešte v 80. rokoch sa v sklárňach uskutočnili rôzne inovácie strojovej výroby a zavádzali sa nové technológie. Dramatické zmeny po roku 1989 a divoká privatizácia spôsobili rozvrat a sklárne sa postupne v prvých rokoch 21. storočia položili.

Zostalo po nich len niekoľko „čiernych dier“ – zabudnutých a zdevastovaných objektov niekdajších prosperujúcich fabrík. Spoločenská a kultúrna hodnota, ktorou sklárne obohacovali región, zostali v pamäti ľudí.

Každoročne sa napr. v Dolnej Bzovej konajú sklárske dni, kde sklári verejnosti prezentujú výrobu skla. Niektorí nadšenci snívajú o zriadení múzea priamo v regióne. V roku 2016 sa podarilo obnoviť výrobu v Katarínskej Hute, ktorá pokračuje v tradícii strojovej aj ručne fúkanej produkcie nápojového bezstopkového aj stopkového skla pod značkou R-Glass.

Muzeálne kúsky

Zo širokej produkcie skla novohradských sklární z druhej polovice 20. storočia sa v Slovenskom múzeu dizajnu podarilo sústrediť malé kolekcie výrobkov zo Zlatna a z Katarínskej Huty.

Zlatnianske sklo zastupuje predovšetkým nápojová kolekcia Zlatá Zuzana. Vytvoril ju sklár Jozef Staník v roku 1956. Poháre v rôznych veľkostiach podľa druhu nápoja mali v stopke vytvarovanú guľôčku, najskôr bola číra, neskôr sa farbila tekutým zlatom a následne vypaľovala.

Poháre sa vyrábali v siedmich farebných variantoch – modré, zelené, ružové, fialové, žlté, dymové a číre, s tenkým zlatým pásikom na okraji kalicha. Súprava bola komerčne mimoriadne úspešná, v istom období ju vlastnila takmer každá slovenská rodina, a bol o ňu veľký záujem aj vo svete.

V ponuke bola vyše 50 rokov a odhaduje sa, že počet predaných kusov presiahol 50 miliónov. Traduje sa, že ľudia spočiatku verili, že guľôčka je naozaj zlatá, a pokúšali sa ju „vydolovať“ zo skla. Ale nie je isté, kto túto fámu rozširoval.

Oceňované boli farby skla, ktoré dosahovali sklári náročnou technológiou organického farbenia skloviny. Úspech Zlatej Zuzany sa pokúsili napodobniť súbory Zlatý Jano a Zlatý Jozef s komplikovanejším tvarovaním stopky, ale to sa už nepodarilo zopakovať.

Ručné fúkanie

Stopy tradicionalizmu spoznávame aj v mnohých produktoch z farebného bublinkového skla, v motívoch ozdobného, hutnícky tvarovaného spojenia stopky a kalicha pohára alebo vo využití napr. vzduchovej špirály. Túto efektnú techniku, ktorá vznikla v 18. storočí v Anglicku, dokázali sklári spojiť s elegantným tvarom štíhlych pohárov na šampanské.

Podobný výrobný sortiment nápojového skla z olovnatého skla produkovala aj skláreň v Katarínskej Hute. Sklo sa tu lisovalo, fúkalo, prebrusovalo a neskôr zdobilo aj laserom. Istý čas sa tu vyrábala aj Zlatá Zuzana. Dodnes tu s rešpektom uchovávajú špeciálne kovové kliešte, ktorými sa tvarovala stopka pohára.

Nájde sa tu aj dosť kovových nástrojov pripomínajúcich majstrovstvo ručného fúkania aj metre regálov plných obhorených drevených foriem na tvarovanie kalíškoviny a nádob. V starých, už nepoužívaných priestoroch sklárne ešte možno cítiť prítomnosť minulých desaťročí. Farebné sklo je však už minulosťou, zo strojových liniek vychádza číre sklo elegantných hladkých tvarov.

Pripomienky na niekdajšie zručnosti sa nestratili. Napr. optišový dekor použitý na pohároch a vázach, alebo dokonca poháre so vzduchovou špirálou, ktoré vyžadujú majstrovstvo ručného fúkania, dokáže urobiť aj súčasný majster. Ich výrobu som mala možnosť sledovať a čudovať sa nad jednoduchosťou nástroja a výrobného postupu, ktorý vedie k takému zaujímavému výsledku.

Neprekvapuje, že tieto poháre s puncom histórie si objednal anglický zákazník. Súčasná produkcia sklárne sa sústreďuje na širší nápojový sortiment pohárov bez stopky aj so stopkou, fľaše a krčahy, vázy, pričom využíva strojovú aj ručnú výrobu. Skláreň pracuje so sklovinou Krystallia vytvorenou podľa vlastnej receptúry bez použitia bária a olova.