Denník N

Múzeum dizajnu: Poháre z Novohradu mali zlatú povesť

Kolekcia pohárov z novohradských sklární Zlatno a Katarínska Huta, 80. – 90. roky 20. st.; džbán, cca 40. – 50. roky; fľaša, 1920 - 1935. Foto - Adam Šakový
Kolekcia pohárov z novohradských sklární Zlatno a Katarínska Huta, 80. – 90. roky 20. st.; džbán, cca 40. – 50. roky; fľaša, 1920 – 1935. Foto – Adam Šakový

Nie je to tak dávno, čo z Poltára či zo Zlatna odchádzali slávne poháre do sveta po miliónoch kusov.

Ešte v druhej polovici 20. storočia bolo na juhu stredného Slovenska, na Novohrade, dobre známe logo štvorlístka umiestneného v profile pohára. Symbolizovalo štyri sklárne: v Zlatne, v Málinci, v Katarínskej Hute a v Poltári. Spolu tvorili podnik Stredoslovenské sklárne.

Každá zo štyroch sklární mala svoje špecifické črty, a dokopy ich produkcia tvorila široké spektrum nápojového a dekoratívneho skla vyrábaného rozmanitými technológiami.

Štyri sklárne

Z tejto štvorice sa vymykala skláreň v Poltári, ktorú postavili až za socializmu a výrobu olovnatého brúseného a hutne tvarovaného krištáľu v nej rozbehli v roku 1971. To, čo mali spoločné ostatné tri sklárne a čo sa prejavilo aj na ich dizajne, bol silný vzťah k tradícii historického skla. Sklárne v Málinci (založené v roku 1855), v Katarínskej Hute (1842) a Zlatne (1833) vznikli už v prvej polovici 19. storočia a svoj najväčší úspech a ohlas zaznamenali práve v tomto storočí.

Pričinili sa o to aj výnimočné osobnosti, ako napr. chemik Leo­pold Valentín Pantoček, ktorý v Zlatne vynašiel irizované sklo, oceňované na umelecko-priemyselných výstavách. Až na krátke prestávky počas vojny bežala výroba v týchto sklárňach takmer neprežite od založenia celé 20. storočie. Tradíciu výroby a tvarovania skla, farebného zdobeného a brúseného skla, si odovzdávali generácie majstrov a ovplyvňovaní záujmom a zmenami vkusu doby ju pretvárali do aktuálnejších podôb.

Zlatá Zuzana, Zlatno, cca 80. roky 20. st. Foto – Adam Šakový

Sklárska minulosť

Ešte v 80. rokoch sa v sklárňach uskutočnili rôzne inovácie strojovej výroby a zavádzali sa nové technológie. Dramatické zmeny po roku 1989 a divoká privatizácia spôsobili rozvrat a sklárne sa postupne v prvých rokoch 21. storočia položili.

Zostalo po nich len niekoľko „čiernych dier“ – zabudnutých a zdevastovaných objektov niekdajších prosperujúcich fabrík. Spoločenská a kultúrna hodnota, ktorou sklárne obohacovali región, zostali v pamäti ľudí.

Každoročne sa napr. v Dolnej Bzovej konajú sklárske dni, kde sklári verejnosti prezentujú výrobu skla. Niektorí nadšenci snívajú o zriadení múzea priamo v regióne. V roku 2016 sa podarilo obnoviť výrobu v Katarínskej Hute, ktorá pokračuje v tradícii strojovej aj ručne fúkanej produkcie nápojového bezstopkového aj stopkového skla pod značkou R-Glass.

Muzeálne kúsky

Zo širokej produkcie skla novohradských sklární z druhej polovice 20. storočia sa v Slovenskom múzeu dizajnu podarilo sústrediť malé kolekcie výrobkov zo Zlatna a z Katarínskej Huty.

Zlatnianske sklo zastupuje predovšetkým nápojová kolekcia Zlatá Zuzana. Vytvoril ju sklár Jozef Staník v roku 1956. Poháre v rôznych veľkostiach podľa druhu nápoja mali v stopke vytvarovanú guľôčku, najskôr bola číra, neskôr sa farbila tekutým zlatom a následne vypaľovala.

Poháre sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie