Denník N

Šou Najväčší Slovák je v tejto podobe ďalšou hanbou verejnoprávnej televízie

Logo ankety. Foto - RTVS
Logo ankety. Foto – RTVS

Porovnávať anketu RTVS s reprezentatívnym prieskumom verejnej mienky je prejavom nekompetentnosti.

Autor je publicista, v rokoch 2010 až 2012 bol poradcom Ivety Radičovej

Anketa Najväčší Slovák mohla byť prínosom. Mohla byť projektom, na ktorý by tvorcovia i vedenie RTVS mohli byť hrdí. V podobe, v akej sa nám táto šou servíruje, je však hanbou verejnoprávnej televízie. Nielen pre upútavku s Tisom. A tiež nielen pre to, že je zjavne škandalózne predražená.

Celú túto neprofesionálne zorganizovanú šou a jej akýsi „galavečer“ už detailne analyzovala napríklad Miroslava Kernová. Opakovať jej postrehy, zistenia a analýzy poukazujúce na zarážajúcu neprofesionálnosť, neodbornosť a rozporuplnosť tohto projektu, nie je preto potrebné.

Dovolím si však poukázať na zatiaľ nepovšimnutú, no zarážajúcu skutočnosť. V súvislosti s tým, že hlasovalo približne 24-tisíc divákov, producent Peter Núňez povedal, že je to obrovský úspech, „veď prieskumy verejnej mienky sa väčšinou robia na vzorke plus-mínus tisíc ľudí“.

No… Núňez porovnáva neporovnateľné, v tomto prípade dve celkom odlišné metódy, a tým len dokazuje v tejto veci svoju nekompetentnosť.

Reprezentatívna vzorka pri prieskumoch verejnej mienky zastupuje celé demografické a sociálnoekonomické rozvrstvenie občanov a vypočítava sa podľa presne určeného kľúča. Na Slovensku je pre takéto prieskumy reprezentatívnou vzorkou približne tisícsto občanov. Vyšší počet by bol zbytočný z dôvodu teórie pravdepodobnosti a zákona veľkých čísel. Podstatnou je tu teda reprezentatívnosť vzorky.

V anketách, akou je aj anketa Najväčší Slovák, hlasujúci netvoria reprezentatívnu vzorku. Na rozdiel od prieskumov verejnej mienky ankety zastupujú výlučne názory hlasujúcich. Z toho nie je možné robiť žiadne ďalšie zovšeobecnenia na celú populáciu. Ani relatívne vysoký počet hlasujúcich neznamená automaticky reprezentatívnosť. Porovnávať to s prieskumami verejnej mienky či s reprezentatívnou vzorkou by sa dalo iba vtedy, ak by sa aj takáto anketa robila podľa presne stanovenej metódy prieskumu verejnej mienky – to by však už nebola anketa, ale prieskum.

Takže porovnávať takúto anketu s prieskumom verejnej mienky, respektíve porovnávať počet esemeskujúcich v ankete s veľkosťou reprezentatívnej vzorky, je hlúpe.

Toto všetko sa popri všetkých rozporuplnostiach, neodbornosti a neprofesionálnosti, ktoré túto anketu sprevádzajú od začiatku, môže javiť ako malichernosť. Je však kamienkom v mozaike odzrkadľujúcej realitu a úroveň verejnoprávnej televízie a vedenia RTVS.

Takúto anketu nemožno brať inak ako šou, navyše zbabranú a po každej stránke neprofesionálnu. Nie je to žiadna relevantná anketa, ktorá by ukazovala na najväčšie pozitívne osobnosti v dejinách Slovenska.

Verejnoprávna televízia sa pustila do niečoho, na čo nemá, čomu nerozumie, čo robiť nevie a čo sa v aktuálnej podobe javí ako ďalší škandál a hanba tejto inštitúcie. Ibaže by na prvom mieste v skutočnosti malo ísť o niečo iné. Škandalózne vysoká suma za zbabraný projekt dáva dostatočný dôvod aj na takéto pochybnosti.

Teraz najčítanejšie