Denník N

Trénuje osemročných: Keď rodič počas zápasu nevhodne vykrikuje, dieťa stiahnem z ihriska

Adam Klanica so zverencami. Foto - Martin Tomečko
Adam Klanica so zverencami. Foto – Martin Tomečko

Adam Klanica je futbalový tréner nastupujúcej generácie. Rodičov upozornil, že od ich synov bude chcieť, aby robili chyby a učili sa na nich. Rozhodnutia v hre preto necháva na samotných 8-ročných chlapcov.

S rodičmi si odmietol tykať a dokonca sa nemôžu ani spýtať, prečo ich syn nie je nominovaný na turnaj. Povie to len hráčovi priamo.

Prečo ste si odmietli tykať s rodičmi vašich zverencov?

Keď som začínal ako asistent, spravil to tak môj hlavný tréner Viktor Porth. Povedal, že rodičia, s ktorými si potykal, mali pocit, že mu do práce môžu viac rozprávať a mali pocit, že sú na jeho úrovni. Bez ohľadu na to, či futbalu rozumejú alebo nie, to nie je správne. Mal pravdu, aj keď vtedy som mal pocit, že taká hlúposť ako tykanie ma neovplyvní. Od rodičov síce stále nemám veľký odstup, je to však profesionálne. Keď sa na víkendových turnajoch rozprávame pri víne, stále si vykáme.

Nebol niekto z nich ofučaný?

Otvorene som im povedal, prečo si s nimi nechcem tykať. Bolo pár, čo si chceli tykať, veď som mladý chalan, všetci sú odo mňa starší. Myslím si, že to pochopili.

Ako je to s deťmi?

Doba už je iná. Mám zverencov, ktorí chodia do anglických škôl, v ktorých učiteľom tykajú z povahy jazyka a prenášajú to aj do momentov, keď sa s nimi bavia po slovensky. Ideálne je vykať si a keď sa už tyká, musí tam byť stále rešpekt a dieťa musí vedieť, kde je hranica. Potom je to úplne v poriadku. Deti treba naučiť hlavne slušnosti. S tykaním zverenca nemám zlé skúsenosti.

Keď začne tykať jeden, všimnú si to ostatní a pridajú sa. Ale nebolo to tykanie ako so svojím 8-ročným kamarátom, len mi povedia „čau“ namiesto „dobrý deň“. Niektorí tvrdia, že sa medzi nami môže vytvoriť príliš blízky vzťah a môže to byť problémom, keď po mne dostanú nového trénera, ktorý bude vyžadovať väčší odstup.

Prečo meníte trénerov po dvoch-troch rokoch?

Teraz je tréner špecialista na svoju kategóriu. Inak sa trénuje prípravka, žiaci a dorast. Môžem sa stať expertom na danú kategóriu. Navyše, každý nový tréner môže dať nové impulzy, keď pri nejakom trénerovi hráč stagnuje. Nefunguje to tak len u nás, ale aj v kluboch, čo sú na vyššej úrovni.

Adam Klanica (27)

pochádza z Bratislavy. Futbalovú kariéru ukončil pre zranenia v nízkom veku. Študoval manažment na Univerzite Komenského, pokračoval na Wirtschaftsuniversität vo Viedni. V meste zostal a pracuje v telekomunikačnej spoločnosti. Popritom trikrát do týždňa trénuje 8-ročných chlapcov v akadémii FC Petržalka. Pomimo víkendových detských turnajov stíha hrávať futsalovú extraligu.

Stretli ste sa s tlakom od rodičov, že práve ich syn by mal hrať?

Stretol by som sa, ak by som od začiatku nenastavil pravidlá. Na prvom rodičovskom si treba nastaviť pravidlá pre všetky tri strany tréner – rodič – dieťa. Od Viktora som prebral princíp, že rodič nemá dovolené pýtať sa ma, prečo jeho dieťa nehrá.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Kúpte si knihu o Matejovi Tóthovi Odchýlka

Do obchodu

Radíme športovcom

Rozhovory

Teraz najčítanejšie