Denník N

Neslušné, ale radostné (Vianoce)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vždy pôjdem rada na Štedrý deň do Artfóra. Utvrdiť sa, že svet stojí na pevných základoch.

Môj otec mal o Vianociach vždy jasnú predstavu: tie tri sviatočné dni má byť rodina pokope a doma. Podľa možnosti sa nemá ani vychádzať. Má sa svätiť a jesť, a oddychovať.

Kým som bola dieťa, bola som zaneprázdnená koláčmi, darčekmi, rozprávkami, starším bratom a rodičmi, takže mi to neprišlo nejak zaťažko, ale v čase puberty sa tento čas stal neprečkateľným. Aspoň tak môcť vybehnúť na ulicu a zapáliť si na schodoch s kamarátmi. Ale to by sa človek musel vystaviť otázke: „Kam ideš?“ A dôvetku: Sú Vianoce, nikto nie je vonku a navštevovať, či rušiť druhých sa nepatrí.

Myslím, že aj preto som neskôr veľmi rada v zamestnaní brala službu na Vianoce. Aby som mohla byť vonku. Na svete. Mimo jedla a všetkých tých takých dôležitých a uzurpujúcich tradícií. Na vzduchu.

Koľko odvahy treba na to, aby sa človek vybral z domu von, na prechádzku, a aby niekedy zodpovedal všetky otázky typu: „Kam ideš? Prečo? Sama? A načo vlastne?“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie