Denník N

Historik spočítal, že naša ľudová armáda mala 150 mŕtvych ročne, väčšinou vojakov základnej služby

Na archívnej snímke z 9. mája 1985 prehliadka raketových vojsk v Bratislave pri príležitosti 40. výročia oslobodenia Sovietskou armádou. Foto - TASR
Na archívnej snímke z 9. mája 1985 prehliadka raketových vojsk v Bratislave pri príležitosti 40. výročia oslobodenia Sovietskou armádou. Foto – TASR

V máji 1977 zastrelil vojak základnej služby pri Piešťanoch troch kolegov a potom seba. Podľa českého historika Prokopa Tomka aj táto tragédia ilustrovala problémy vtedajšej armády.

Historik Prokop Tomek z Vojenského historického ústavu v Prahe sa venuje fungovaniu armády v ére totality. Pri svojom výskume zistil, že Československá ľudová armáda (ČSĽA), ktorá nebola nikdy bojovo nasadená, mala prekvapujúco veľké množstvo strát. Od polovice 60. rokov v nej zahynulo takmer štyritisíc vojakov, z čoho väčšinu tvorili muži povolaní na základnú vojenskú službu.

V rozhovore s Prokopom Tomekom sa okrem iného dočítate:

  • aké boli pred novembrom 1989 možnosti, ako sa vyhnúť vojne,
  • v ktorých útvaroch zomieralo najviac vojakov,
  • prečo slúžili i mladíci s kriminálnou minulosťou a závislosťou od alkoholu,
  • akým rozsiahlym problémom bola šikana vojakov základnej služby,
  • prečo sa od polovice 80. rokov darilo počet úmrtí znižovať.

Pred novembrom 1989 si musela väčšina mužov odkrútiť dva roky na vojne. Bol to vhodný systém pre vtedajšiu dobu?

Pre vtedajšiu spoločnosť bol prínos tohto systému problematický. Československá ľudová armáda mala okolo 200-tisíc príslušníkov, z toho tri štvrtiny tvorili vojaci základnej služby. To boli mladí muži, ktorí práve ukončili prípravu na svoju budúcu profesiu. Mali tesne po škole a naraz museli ísť na dva roky alebo v prípade vysokoškolákov na rok na vojenskú službu. To znamená, že každý rok takto odišlo zhruba 75-tisíc mužov, ktorí sa ocitli mimo národného hospodárstva.

Nejaký prínos tam hádam bol. Napríklad tisíce takzvaných záklaďákov si robili vodičský kurz na rôzne typy vozidiel, vďaka čomu mohli po vojne jazdiť na nákladiakoch alebo autobusoch. Teraz odchádzajú do dôchodku a je problém ich nahradiť. 

K tým prínosom sa dá povedať, že do určitej miery sa mladí muži na vojne učili samostatnosti a niektorým odborným znalostiam. Na druhej strane to bol systém, ktorý ich mal naučiť poslušnosti v medziach vtedajšieho režimu. Vládla tam ideologická indoktrinácia a napríklad ústavou zaručená sloboda náboženstva bola úplnou ilúziou alebo skôr príležitosťou, ako si narobiť problémy. Z nedisciplinovanej mládeže sa mala vytvoriť tvárna masa. Z dnešného hľadiska sa môžeme z tohto modelu len poučiť.

A aké to bolo z pohľadu samotnej armády? Bola Československá ľudová armáda vďaka povinnej vojenčine efektívnou bojovou silou? 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Prečítajte si knihu od Vladimíra Šnídla: Pravda a lož na Facebooku

Viac

Rozhovory

Teraz najčítanejšie