Denník N

Vášáryová, Abrhám, Snopko, Hantuchová, Kuciak, Stanke či Žbirka – za čo Kiska udelil vyznamenania

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Prezident Andrej Kiska v bratislavskej Redute naposledy odovzdal vyznamenania – medzi 30 ocenenými je 15 žien a 15 mužov, sú tam vedci, spisovatelia, športovkyne. Traja ocenení – Dagmar Burešová, Ján Kuciak a Veronika Rácková – získali ocenenie in memoriam.

Vyznamenanie od prezidenta Andreja Kisku dostali aj herec Josef Abrhám, vydavateľ denníka SME Alexej Fulmek, spisovatelia Dušan Mitana a Jana Juráňová či spevák Miro Žbirka.

Takto ocenenia odôvodňuje Prezidentský palác a tu sú aj rozhovory s viacerými vyznamenanými:

 

Josef Abrhám, herec – Rad Bieleho dvojkríža II. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, divadelného a filmového umenia a za všestranný rozvoj vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou.

Má v sebe eleganciu i noblesu z čias prvej republiky. Z matkinej strany má slovenské korene, jeho starý otec bol dramatik a evanjelický farár Jozef Hollý. Predovšetkým je však Josef Abrhám skvelý herec. Pre zlý kádrový posudok pracoval dva roky ako stavebný robotník, kým ho neprijali na Vysokú školu múzických umení v Bratislave.

Vyše tridsať rokov exceloval v Činohernom klube. Stvárnil nezabudnuteľné postavy vo filmoch Penzión pre slobodných pánov, Vrchní, prchni!, v Menzlovom Konci starých časov či Havlovom Odchádzaní. Najpopulárnejšou televíznou rolou bol jeho primár Arnošt Blažej v Nemocnici na okraji mesta. Voči svojej profesii má v sebe veľkú pokoru – aj preto si získal obdiv státisícov divákov.

 

Dagmar Burešová, advokátka – Rad Bieleho dvojkríža, in memoriam vyznamenanie, za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti práva a spravodlivosti a za všestranný rozvoj vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou.

Elegantná, noblesná advokátka, ktorú dokonca aj eštebáci volali „Dáma“. Dvadsať rokov ju sledovali, vypočúvali a hrubo zasahovali do jej života. Dagmar Burešová obhajovala ostravských baníkov v sporoch o odškodné po úrazoch, ako aj disidentov stíhaných normalizačným režimom. Pred päťdesiatimi rokmi neváhala zastupovať pani Palachovú proti komunistickému poslancovi Vilémovi Novému, ktorý o hrdinskom čine jej syna Jana Palacha šíril lži. „Boli sme bez šance,“ spomínala, „ale nemohla som ju opustiť.“

Po revolúcii sa stala ministerkou spravodlivosti, iniciovala zákon o rehabilitáciách, zasadzovala sa za nezávislé súdnictvo. Od roku 1990 bola predsedníčkou Českej národnej rady. Ako čestná a nebojácna právnička i politička sa stala vzorom v zápase o spravodlivú spoločnosť.

 

Radoslav Danilák, podnikateľ – Pribinov kríž I. triedy, za mimoriadne zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky v oblasti podnikania a informačných technológií.

Muž, ktorý už viac ako 25 rokov dráždi svet nápadmi a riešeniami. Stál pri zrode zásadných inovácií pri spracúvaní a ukladaní dát, pri zvyšovaní výkonnosti a znižovaní energetickej spotreby počítačových čipov a úložných diskov. Tak úspešne, že aj najväčší svetoví hráči v tejto oblasti sú radšej jeho zákazníkmi ako súpermi.

Radoslav Danilák sa narodil v Prešove, štúdium elektrotechniky dokončil na Technickej univerzite v Košiciach. Architekt prelomových čipov, ktorý pred dvomi rokmi založil a úspešne rozvíja firmu s ambíciou paradigmaticky zmeniť pohľad na zdanlivo neriešiteľné problémy fyzikálnych vlastností čipov určených pre najväčšie datacentrá a najvýkonnejšie počítače.

Andrej Kiska vyznamenal 30 osobností. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jana Dubovcová, sudkyňa a bývalá ombudsmanka – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj práva a spravodlivosti.

„Zastávam sa všetkých, ktorých práva porušila verejná moc. A cielene sa zameriavam aj na niektoré znevýhodnené skupiny, ku ktorým má zvyšok spoločnosti vyhrotený postoj.“ Aj takto opísala svoje pôsobenie vo funkcii historicky druhej verejnej ochrankyne práv Jana Dubovcová.

Narodila sa v Žiline; po štúdiu na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a svojom zvolení za sudkyňu pracovala na Okresnom súde v Banskej Bystrici, ktorému aj predsedala. Vďaka nej sa na slovenských súdoch zaviedli mnohé protikorupčné opatrenia, predovšetkým náhodné prideľovanie súdnych spisov. A začal sa zavádzať aj systém súdneho manažmentu s cieľom sprehľadniť a urýchliť súdne konanie. Zástankyňu práv slabších, vždy vytrvalú v tlaku na otvorenosť, vnímavosť a dodržiavanie etických pravidiel zvolila v decembri v roku 2011 Národná rada za verejnú ochrankyňu práv.

 

Alexej Fulmek, vydavateľ denníka SME, Petit Press – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o budovanie demokratickej spoločnosti a o rozvoj vydavateľskej činnosti.

„Usilujeme sa o dobro a pravdu, niekedy nemotorne, niekedy s prehnaným gestom, niekedy aj negramotne, a občas pri tom úsilí niekomu aj neprávom ublížime,“ napísal vo svojom komentári pri príležitosti 25. výročia založenia denníka SME, ktorý vydáva a založil spolu so šéfredaktorom Karolom Ježíkom a investorom Petrom Vajdom. Noviny vznikli ako odpoveď na aroganciu moci, ktorá chcela obmedziť slobodu slova v zaniknutom denníku Smena.

Alexej Fulmek sa narodil v Bratislave, začínal ako kultúrny redaktor, neskôr prinášal reportáže z krajín, kde zúrila vojna. Dnes je riaditeľom vydavateľstva Petit Press a predsedom predstavenstva v slovenskej Asociácii vydavateľov tlače.

 

Daniela Hantuchová, tenistka – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti športu a za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

„Úžasná hráčka a osobnosť!“ Tak sa s ňou v roku 2017, po takmer dvadsiatich rokoch na profesionálnom tenisovom okruhu, lúčili bývalé súperky a spoluhráči.

Viacnásobná najlepšia tenistka Slovenska, víťazka siedmich turnajov WTA v dvojhre a deviatich vo štvorhre Daniela Hantuchová sa narodila v Poprade. Vďaka nej získalo Slovensko jedno z troch doterajších víťazstiev v Hopmanovom pohári a v roku 2002 aj doposiaľ jediné víťazstvo v najvyššej súťaži reprezentačných družstiev v ženskom tenise, vo Fed Cupe. Okrem toho je držiteľkou tzv. kariérneho Grand Slamu, keď postupne zvíťazila v zmiešanej štvorhre na všetkých štyroch najdôležitejších turnajoch na svete.

 

Péter Hunčík, psychiater a spisovateľ – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a rozvoj literárnej činnosti.

„Málokto dokáže tak jasnozrivo pomenovať spoločenské, politické, ako aj civilizačné javy a udalosti okolo nás,“ napísal o ňom jeden z jeho tisícov čitateľov. Péter Hunčík pochádza zo Šiah. Medzinárodne rešpektovaný psychiater, publicista a spisovateľ s darom nevšedného humoru, znalec mentálneho stavu stredoeurópskeho prostredia, o problémoch nielen rozpráva, ale sa aj aktívne vkladá do ich riešenia.

V novembri 1989 bol členom Maďarskej nezávislej iniciatívy, partnerskej organizácie Verejnosti proti násiliu, a stal sa šéfredaktorom denníka Nap. Neskôr bol riaditeľom Nadácie Sándora Máraia, trénerom a mediátorom interetnických konfliktov. V kancelárii posledného československého prezidenta Václava Havla sa venoval agende národnostných menšín.

 

Pavel Cheben, vedec v oblasti optiky a fotoniky – Pribinov kríž I. triedy, za mimoriadne zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky a významné vedecké a technické výsledky.

Jeden z najvýznamnejších svetových vedcov v oblasti integrovanej optiky a fotoniky Pavel Cheben sa narodil v Liptovskom Mikuláši. V súčasnosti pôsobí ako vedúci vedecký pracovník v Národnej výskumnej rade Kanady, a ako hosťujúci profesor na Žilinskej univerzite v Žiline či na španielskych univerzitách v Málage a Madride. V rokoch 1992 až 1997 pracoval v Národnom inštitúte pre vesmírne technológie na španielskom ministerstve obrany, kde bol poverený založením Laboratória vesmírnej inštrumentačnej techniky.

Jeho vynález spektrometra integrovaného na čipe prevzala aj americká NASA, ktorá sa o ňom vyjadrila ako o „revolučnom“ vynáleze. Pravidelne publikuje so slovenskými vedcami a výskumných pracovníkov zo Slovenska zapája aj do svojho medzinárodného výskumného tímu.

Foto – N a TASR

 

Mária Jasenková, lekárka a riaditeľka Plamienka – Pribinov kríž I. triedy, za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti zdravotníctva, detskej onkológie a paliatívnej starostlivosti.

„Život môže byť pestrofarebný aj v ťažkých životných obdobiach. Aj keď trpíme, okamihy blízkosti a radosti môžu byť dostupné,“ hovorí lekárka Mária Jasenková, pôvodom z Trstenej, a aj tento výrok ju sprevádza celým profesijným životom.

Vyštudovala 2. lekársku fakultu Univerzity Karlovej v Prahe; so špecializáciou v odbore pediatria – detská onkológia. Pracuje ako lekárka v neziskovej organizácii Plamienok, ktorú aj založila a riadi – a ktorá sa stala priekopníckou v rozvoji detskej domácej paliatívnej a hospicovej starostlivosti a terapie pre ťažko choré deti a ich rodiny.

Učí nás, že „vlastné utrpenie nás robí citlivými na utrpenie iných. Tým, že pomôžeme, môžeme dať zmysel aj nášmu osobnému utrpeniu“.

 

Jana Juráňová, spisovateľka a prekladateľka – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj literárnej činnosti.

„Necítim sa ako autorka jednej témy,“ hovorí. Keď už sa však Jana Juráňová, pôvodom zo Senice, nejakej témy vo svojich divadelných hrách, poviedkach, románoch, knižkách pre deti či publicistických textoch ujme, zanecháva výraznú stopu.

Podmanivo zachytáva ľudskú osamotenosť, vnútornú nespokojnosť i snahu vyrovnať sa s ťaživými situáciami. Má nezvyčajne široký záber: bola dramaturgičkou i redaktorkou, komentátorkou rádia Slobodná Európa, dodnes sa vkladá do zápasu o ľudské práva. Pred štvrťstoročím založila s Janou Cvikovou unikátny feministický vzdelávací a publikačný projekt Aspekt. Narúša tradičné rodové stereotypy, s dávkou zdravej irónie strháva masky z významných slovenských dejateľov minulosti a otvorene sa vyjadruje k najpálčivejším otázkam súčasnosti.

 

Darina Kárová, dramaturgička – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry a divadelného umenia a za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

Verí, že angažované divadlo ako ostrov slobodnej komunikácie dokáže meniť spoločnosť. K tomu by však mala pomáhať aj spoločenská klíma, „dohoda o tom, že umenie a kultúra sú integrálnou súčasťou života človeka“.

Meno skalickej rodáčky Dariny Károvej je späté s festivalom Divadelná Nitra, ako jeho riaditeľky, dramaturgičky i manažérky. Vďaka jej nasadeniu sa na Slovensku už tretie desaťročie odohráva kultúrny zázrak: originálne podujatie s medzinárodnou reputáciou, vynikajúcimi hosťami, vďačným obecenstvom i okruhom spolupracovníkov zapálených pre divadlo.

V polovici 90. rokov spolu s ďalšími umelcami neváhala protestovať proti svojvôli moci aj na námestiach. Spoluzakladala Otvorené fórum Zachráňme kultúru, ktoré prispelo k politickej zmene vo voľbách na jeseň roku 1998.

 

Ján Kuciakinvestigatívny novinár – Rad Ľudovíta Štúra, in memoriam, za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie a o rozvoj v oblasti žurnalistiky.

V jeho talente sa snúbila trpezlivosť, precíznosť, špičková investigatívna novinárska práca. Bol skromný, málo ľudí ho poznalo ako novinára, no vďaka nemu sme sa o našej spoločnosti dozvedeli veľmi veľa. Uvedomoval si, že odhaľovať prepojenia medzi vysokou politikou a organizovaným zločinom môže byť nebezpečné. No keďže Ján Kuciak mal odmalička silný zmysel pre spravodlivosť, v odkrývaní podstaty zla odvážne pokračoval.

Spolu so svojou milovanou snúbenicou Martinou Kušnírovou chceli žiť v lepšej krajine – a zaplatili za to svojimi životmi.

Úkladná vražda prebudila Slovensko. Desaťtisíce ľudí sa postavili za spoločenské a politické zmeny. Za to, aby sme odkaz Jána Kuciaka napĺňali úsilím o lepšie Slovensko.

 

Zuzana Kumanová, etnografka a historička – Pribinov kríž I. triedy, za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti etnografie a histórie.

„Spomínanie na tieto udalosti, ale aj pripomínanie mien slovenských Rómov, ktorí boli počas 2. svetovej vojny zavraždení, je náš záväzok voči minulosti, ale aj budúcnosti. Aby sa už nič podobné nikdy neopakovalo. Tak by mohli znieť každý rok, v pamätný deň 2. augusta, slová etnografky a historičky Zuzany Kumanovej, pôvodom z Považskej Bystrice. Od roku 1994 sa vo svojom výskume venuje kultúre a dejinám Rómov; je predsedníčka združenia In Minorita, ktoré sa angažuje aj v zlepšení postavenia rómskych žien, v rámci projektu Ma bisteren!, Nezabúdajme! vytrvalo pátra po obetiach rómskeho holokaustu na Slovensku a rozpráva zabudnuté či nepoznané príbehy jeho mnohých obetí.

 

Ľubomír Longauer, maliar, grafický dizajnér – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, výtvarného umenia a dizajnu.

„Rozhodne protestujeme proti zvrátenej demonštrácii sily, žiadame očistu verejného života od stalinských živlov a ich metód,“ burcoval 19. novembra 1989 na zhromaždení v Umeleckej besede, kde sa zrodila Verejnosť proti násiliu.

O štvrťstoročie neskôr znel hlas Ľubomíra Longauera, pôvodom z Banskej Bystrice, na podporu založenia Slovenského múzea dizajnu, pre ktoré zozbieral desaťtisíce artefaktov a archiválií. Po roku 1990 bol vysokoškolským pedagógom. Ako grafický dizajnér spolupracoval s vydavateľstvami a galériami, je tvorcom stoviek knižných obálok, plagátov, značiek. Za knihu Vyzliekanie z kroja získal Cenu Dominika Tatarku.

 

Dušan Mitana, spisovateľ – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, prozaickej tvorby a literárnej činnosti.

Je žijúcou legendou, kultovým spisovateľom pre viaceré generácie. Na čítačky kníh Dušana Mitanu dodnes prichádzajú húfy mladých ľudí, autogramiády trvajú aj hodinu. Vyslúžil si povesť búrliváka, provokatéra a rebela; dogmatici ho označili za „ideologického diverzanta, ktorý rozvracia socializmus“.

Narodil sa v Moravskom Lieskovom, v okrese Nové Mesto nad Váhom. Začínal v generačnom časopise Mladá tvorba, jeho poviedky, novely a romány majú v sebe prvky napätia, hyperboly i tajomstva, nechýbajú v nich erotické motívy ani náboženské problémy bytia. „Stále je o čo sa biť,“ hovorí. V nedávnej ankete o želaniach do nového roku parafrázoval verše proroka Izaiáša: „Tma kryje zem a temnota národy, ale svetlo už prichádza…“

 

Svetozár Naďovič, genmjr. vo výslužbe – Rad Ľudovíta Štúra (vojenský) za mimoriadne zásluhy o obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky.

„Nevypovieš krivé svedectvo voči svojmu blížnemu. Podľa toho sa riadim. Nehovorím, že ja som nikdy v živote nepochybil. To azda každý. Najväčšie umenie je mať svedomie.“

Generálmajor vo výslužbe Svetozár Naďovič sa narodil vo Vrádišti pri Skalici. Po absolvovaní Vojenskej akadémie v Brne v špecializácii tankovej a automobilovej techniky a Akadémie generálneho štábu ozbrojených síl v Moskve pôsobil vo funkcii náčelníka štábov viacerých tankových divízií.

V roku 1982 získal hodnosť generálmajora a v roku 1990 bol ustanovený náčelníkom Správy pre zabezpečenie odchodu sovietskych vojsk z Československa. 27. júna 1991 Svetozár Naďovič svoju najväčšiu úlohu splnil. V armáde Slovenskej republiky potom pôsobil v najvyšších funkciách až do odchodu do výslužby v roku 1997.

 

Mária Omastová, vedkyňa v oblasti chémie – Pribinov kríž I. triedy, za mimoriadne zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky a významné vedecké výsledky v oblasti chémie polymérov.

„S neúspechmi sa stretol každý z nás […]. K ich prekonaniu je treba vytrvalosť, pevná vôľa, trochu šťastia a vo vede aj kolegov nadšených pre prácu na danom probléme, dostatok vedomostí a trpezlivosť,“ hovorí uznávaná a oceňovaná Mária Omastová, pôvodom z podtatranskej obce Batizovce.

Po štúdiu fyzikálnej chémie na vtedajšej Chemickotechnologickej fakulte STU v Bratislave úspešne pôsobí od roku 2008 ako vedúca vedecká pracovníčka na Ústave polymérov Slovenskej akadémie vied; je aj členkou predsedníctva SAV. V roku 2016 získala titul Vedkyňa roka za aplikáciu nanotechnológií v interdisciplinárnom výskume polymérnych kompozitov a nanokompozitov so zameraním na senzory, biosenzory, aktuátory a solárne články.

 

Klára Orgovánová, klinická psychologička – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie a o ochranu ľudských práv a slobôd.

Ak by sme chceli nájsť odpoveď na otázku bývalej splnomocnenkyne vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, kedy budeme schopní všetkým bez ohľadu na ich sociálne a kultúrne pomery poskytnúť kvalitné vzdelanie, a teda riešiť vo všeobecnosti jeden z najpálčivejších problémov Slovenska, a byť tak fungujúcou demokratickou spoločnosťou, hľadali by sme ju s najväčšou pravdepodobnosťou v tom, aké systémové politiky vytvorila, presadila a dodnes fungujú.

Klára Orgovánová pochádza z Prešova, na košickej filozofickej fakulte vyštudovala klinickú psychológiu. Tridsať rokov sa sústredene venuje zlepšeniu postavenia vylúčených rómskych komunít na Slovensku. Tak, aby aj v spolupráci s vedením našich obcí a miest mohli byť rovnocennými členmi každodenného života týchto spoločenstiev.

 

Roman Patkoló, kontrabasista – Pribinov kríž I. triedy, za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti interpretačného umenia.

Možnože začiatky jeho profesionálnej dráhy sprevádzali pochybnosti, či dokonca posmešky. No odkedy Roman Patkoló, žilinský rodák, vymenil husle za kontrabas, spod jeho rúk sa rinú hlboké tóny neuveriteľného pochopenia pre rytmus a harmóniu.

Interpretácii sólovej kontrabasovej literatúry a komornej tvorby  sa učil na konzervatóriu v Žiline a na mníchovskej Hochschule für Musik und Theater. Vo svojich 24 rokoch sa stal jedným z najmladších profesorov hudby v Európe; je považovaný za najlepšieho kontrabasistu sveta. Dlhé roky pôsobí ako sólista zürišskej opery; vlani získal prestížnu nemeckú cenu Opus Klassik v kategórii „Inštrumentalista roka“.

 

Veronika Rácková, lekárka, misionárka – Pribinov kríž, in memoriam, za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti prevencie zdravia a misionárskej činnosti.

„Otče, strieľali do mňa bez dôvodu!“ Tak zneli jej slová bezprostredne potom, čo na jej auto zaútočili ozbrojení vojaci a smrteľne ju zranili.

Veronika Rácková sa narodila v Bánove, v okrese Nové Zámky; po štúdiu lekárstva na Univerzite Karlovej v Prahe a ročnom pôsobení na internom oddelení v nemocnici v Bánovciach nad Bebravou emigrovala, aby sa mohla stať rehoľnou sestrou Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého a naplno sa venovať misijnej činnosti. Od roku 2010 pôsobila v oblasti mesta Yei v Južnom Sudáne. V noci 16. mája 2016, keď sa vracala z nemocnice, kam odviezla tehotnú pacientku, ktorá očakávala dvojičky, na ňu zaútočili vojaci Sudánskej ľudovej oslobodeneckej armády a postrelili ju.

„Nemôžem opustiť ľudí v Sudáne, pretože ich milujem.“ Na farskom cintoríne sv. Jozefa Lutaya zostane „jej telo navždy. So zemou a s ľuďmi, ktorým slúžila celým svojím srdcom a životom“.

 

Ladislav Snopko, historik, bývalý minister kultúry – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o budovanie demokratickej spoločnosti a o rozvoj v oblasti kultúry.

„Revolúciu robila generácia nádeje, ktorá verila ideálom,“ spomína Ladislav Snopko, pôvodom z Košíc a jeden z protagonistov Verejnosti proti násiliu. Archeológ, dramaturg, publicista a politik sa s veľkým nasadením usiloval rozširovať priestor slobody ešte pred Nežnou revolúciou, najmä ako spiritus agens alternatívnej kultúry – koncertov, festivalov, výstav a stretnutí, kde sa prepájali umelecké žánre.

Neodmysliteľne patrí medzi kľúčové tváre novembra 1989. V rokoch 1990 – 1992 bol ministrom kultúry, spoluzakladal fond kultúry Pro Slovakia. Neskôr pôsobil ako riaditeľ Kultúrnych zariadení v Petržalke i riaditeľ Slovenského inštitútu v Prahe. V súčasnosti pripravuje podujatia českej a slovenskej kultúry v pražskej Lucerne. Dodnes je verný svojmu krédu: „Zmobilizovať sa, urobiť z problému výzvu a riešiť akciu netypicky, nie rutinne.“

 

Richard Stanke, herec – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie a o rozvoj v oblasti kultúry, divadelného a filmového umenia.

Popredný, dlhoročný člen súboru Činohry Slovenského národného divadla Richard Stanke sa narodil v Šali. Herectvo vyštudoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave; venuje sa dabingu, účinkoval v mnohých filmoch a televíznych seriáloch.

No predovšetkým v jeho milovanom divadle; s odvahou pustiť sa aj do nevyskúšaných divadelných foriem, netypických žánrov či produkcií iných divadiel. V roku 2016 získal cenu DOSKY za najlepší mužský herecký výkon v postave despotického biskupa v najlepšej inscenácii sezóny, Fanny a Alexander.

S rovnakým odhodlaním sa angažuje v dianí vo verejnom priestore; v Asociácii súčasného divadla alebo pri udalostiach, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú a menia charakter krajiny, v ktorej žijeme.

 

Marián Valko, vedec v oblasti fyzikálnej chémie – Pribinov kríž I. triedy, za mimoriadne zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky a významné vedecké výsledky v oblasti fyzikálnej chémie.

Celosvetovo najcitovanejší slovenský vedec Marián Valko sa narodil v Bratislave a jeho život je spätý s dnešnou Fakultou chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. Pôsobí na nej aj ako vedúci oddelenia fyzikálnej chémie na Ústave fyzikálnej chémie a chemickej fyziky.Vo svojej mimoriadnej vedeckej práci sa venuje komplexnej analýze úlohy kovov v živých systémoch, čím výrazne prispieva k objasneniu úlohy voľných radikálov v biosystémoch. V roku 2015 ho vydavateľ Web of Science, ako jediného zo Slovenska, zaradil do databázy vysoko citovaných vedcov. V roku 2016 sa stal Osobnosťou vedy a techniky na Slovensku.

 

Magdaléna Vášáryová, herečka a diplomatka – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, divadelného a filmového umenia, medzinárodných vzťahov a za šírenia dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

Neprehliadnuteľná. Aj vtedy, keď hovorí, že je „neviditeľným pilierom“ svojej rodiny. Magda Vášáryová sa narodila v Banskej Štiavnici, do ktorej sa aj ako Bratislavčanka rada vracia.

Neprehliadnuteľná Markéta Lazarová, v rovnomennom filme Františka Vláčila, jednom z najlepších historických filmov svetovej kinematografie. Neprehliadnuteľná, na komíne, v role pani správcovej v Menzlových Postřižinách. A v desiatkach ďalších filmových a divadelných postáv; v Divadle na Korze, na Novej scéne i v Slovenskom národnom divadle. S ukončeným titulom zo sociológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Od roku 1990 sa naplno vložila do svojej novej roly, v oblasti zahraničnej politiky. Najprv ako československá veľvyslankyňa v Rakúsku; potom, znovu, ako neprehliadnuteľná zakladateľka a riaditeľka Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a v rokoch 2000 až 2005 ako veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Poľsku. Angažuje sa v záchrane a obnove kultúrnych pamiatok, glosuje kultúrne i spoločenské dianie a druhé funkčné obdobie predsedá najstaršiemu slovenskému ženskému spolku, Živene.

 

Veronika Velez-Zuzulová, alpská lyžiarka – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti športu a za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

Najúspešnejšia lyžiarka modernej histórie Slovenska v alpských disciplínach, predovšetkým však v slalome a obrovskom slalome sa narodila v Bratislave. Za jej úspešnou kariérou sa ukrýva neobyčajne obetavý príbeh jej otca, Timoteja.

Veronika Velez-Zuzulová reprezentovala našu krajinu na štyroch zimných olympijských hrách, naposledy v juhokórejskom Pjongčangu. Počas šestnástich sezón v pretekoch Svetového pohára stála tridsaťkrát na stupňoch víťazov, z toho päť ráz tieto preteky opanovala. V celkovom hodnotení slalomu bola dva razy druhá, a dva razy tretia. A spolu s ďalšími tromi slovenskými zjazdármi sa na majstrovstvách sveta v roku 2017 postarala aj o prekvapivé, no zaslúžené druhé miesto Slovenska v tímovej súťaži.

 

Gyula Zalabai, šľachtiteľ – Pribinov kríž I. triedy, za mimoriadne zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky a významné vedecké výsledky v oblasti šľachtiteľstva.

„Žijeme z podstaty. A míňame ju. Ak to so sebestačnosťou myslíme naozaj vážne, mali by sme sa zamyslieť, ako a čo financujeme v poľnohospodárstve.“ Aj tak by sa dali parafrázovať slová kľúčovej postavy slovenského šľachtiteľstva obilnín, Gyulu Zalabaia.

Narodil sa v Šahách; od roku 1983, teda od skončenia vysokoškolských štúdií na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, pracuje v spoločnosti, ktorá pokračuje v slávnej (česko-)slovenskej tradícii šľachtenia obilnín. Je autorom najkomplexnejšieho a najúspešnejšieho šľachtiteľského programu husto siatych obilnín; a podľa niektorých aj vizionárom so schopnosťou predvídať požiadavky každej doby na vhodnú odrodu, pre každé počasie, pre každý svetadiel a podnebné pásmo; ekonomiku či požiadavky na špeciálnu výživu.

 

Katarína Zavacká, právnička, dejiny štátu a práva – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj v oblasti právnych vied.

„Dobre sa dívaj, raz ti budú hovoriť, že to, čo si teraz videla, nebola pravda,“ povedal jej otec o dokumente o exhumácii zavraždených v Kremničke, ktorý bol súčasťou súdneho procesu s hlavnými predstaviteľmi slovenského vojnového štátu. Katarína Zavacká odvtedy húževnato a presvedčivo bráni pravdu o našej minulosti.

Narodila sa v Bratislave, vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Od roku 1970 pôsobí na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Dominantnou oblasťou jej záujmu a výskumu sú právne, politické a cirkevné dejiny Slovenska v 20. storočí a presadzovanie a ochrana ľudských práv a občianskych slobôd.

 

Miroslav Žbirka, spevák a skladateľ – Pribinov kríž I. triedy, za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti populárnej hudby

V piesňach a textoch „Mekyho“ Žbirku, rodeného Bratislavčana, zakladateľa a člena Modusu a držiteľa nespočetného množstva hudobných ocenení, počujeme už desaťročia radosť. Niekedy aj sotva badateľné ohlasy na okolnosti doby, za ktorých vznikali. Inokedy zasa priame odkazy dobe, ktorú prežívame. Jeho umenie nám dáva možnosť vcítiť sa do voľnosti a slobody; a […] nad tulákmi držať stráž, aj tam, kde niet víťazov. Letieť, aj keď nevyhráme nad zemskou príťažou.

 

Jana Želibská, výtvarníčka – Pribinov kríž I. triedy, za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti výtvarného umenia.

„Večná snúbenica jari.“ Tak pomenoval kritik Pierre Restany výstavu Chuť raja v roku 1973 v Paríži. Jej tvorkyňa, protagonistka stredoeurópskej neoavantgardy a rodáčka z Olomouca Jana Želibská zanechala v slovenskom výtvarnom umení trvalú pečať.

V 60. rokoch sa inšpirovala pop-artom, v ďalších dvoch desaťročiach v prostredí neoficiálnej výtvarnej scény tvorila diela akčného a konceptuálneho umenia; venovala sa postmodernému objektu a inštaláciám. V 90. rokoch bola priekopníčkou video-artu. Priniesla nekonvenčný, neraz ironický pohľad na tabuizované témy erotiky a telesnosti, ženskej krásy a rodových stereotypov. Stvárnila pominuteľnosť všetkého okolo nás, glosovala ekologické výzvy. To všetko s vtipným nadhľadom a zmyslom pre paradox.

 

Zuzana Žirková, basketbalistka – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti športu a za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

„Pri športe je vždy najťažšie prehrýzť sa obdobím, keď sa vám nedarí […] a máte pocit, že to vzdáte. Ak sa však dokážete cez to dostať, prichádza pocit, že dokážete byť úspešný nielen v ňom, ale aj v živote,“ hovorí osemnásobná najlepšia slovenská basketbalistka, pôvodom z Bojníc, Zuzana Žirková.

Na majstrovstvách sveta v basketbale žien debutovala v roku 1998 a až do roku 2011 reprezentovala Slovensko, vrátane letných olympijských hier v Sydney. Pôsobila v niekoľkých euroligových kluboch, vrátane toho najúspešnejšieho – SCP Ružomberok. Trikrát v basketbalovej Eurolige slávila víťazstvo. V súčasnosti je hlavnou trénerkou tímu Young Angels Košice.

Prezidentské vyznamenania

Slovensko

Teraz najčítanejšie