Denník N

Historik o čarodejníctve: Keď prepukla hystéria, obeťou sa mohol stať hocikto

Litografia Josepha Bakera z roku 1892 znázorňuje salemský proces s čarodejnicou. Zdroj - Wikimedia/The Library of Congress
Litografia Josepha Bakera z roku 1892 znázorňuje salemský proces s čarodejnicou. Zdroj – Wikimedia/The Library of Congress

Najčastejšie sa čarodejnice upaľovali. Verilo sa, že oheň má moc očisty a dokáže zrušiť kúzla. V salemskom procese z roku 1692 až 1693 však obete obesili. „Čarodejnícke procesy sú dejinami paniky,“ vraví český historik.

Ich telá boli celé pokrútené, dievčatá sa zvíjali v kŕčoch, hádzali predmetmi a slovám z ich úst nebolo dobre rozumieť.

Bol január 1692, Elizabeth mala deväť rokov a Abigail 11.

Doktor, ktorý ich vyšetril, začal šíriť fámu, že ich očarovali. Keď sa podobné príznaky objavili aj na ďalších dievčatách zo Salemu a jeho okolia, začali sa hľadať vinníci.

A tak sa rozpútal hon na čarodejnice, najväčší v amerických dejinách.

Počas salemského čarodejníckeho procesu obvinili viac ako 150 ľudí, 19 z nich popravili obesením. Dvadsiata obeť, Giles Corey, podľahol zraneniam vo väzení, keď sa z neho mučením snažili vymámiť priznanie. Z 19 popravených bolo 14 žien a 5 mužov.

Puritáni

Salem v Massachusetts a jeho okolí osídlili puritáni. „Išlo o potomkov náboženských utečencov, ktorí sa hlásili k radikálnej verzii protestantizmu. Utiekli z Anglicka, lebo sa im anglikánska cirkev zdala málo protestantská,“ hovorí pre Denník N český historik Martin Elbel.

Odborník pôsobí na Katedre histórie na Univerzite Palackého v Olomouci (UP), zameriava sa na výskum raného novoveku a vyučuje o čarodejníctve.

Puritáni kládli dôraz na disciplinovaný, usporiadaný a mravný život, aby sa podobali na svet, ktorý považovali za dokonalé Božie dielo.

„Osoby obvinené z čarodejníctva v Saleme, minimálne tie prvé, obviňovali z toho, že nežijú mravným životom, ako sa na puritána patrí. Jednej žene napríklad vyčítali, že sa neoblieka skromne,“ hovorí Elbel.

Koncom februára 1692 obvinili z čarodejníctva prvé tri ženy. Išlo o žobráčku, otrokyňu a ženu, ktorú v obci považovali za bezbožnú.

„Išlo o spoločenských outsiderov. Hony na čarodejnice sa často začínali ľuďmi, ktorých nejakým spôsobom považovali za problematických či nemorálnych,“ hovorí český historik, no dodáva, že keď sa hon na čarodejnice rozmôže a prepukne hystéria, obeťou sa môže stať hocikto, aj ľudia, ktorí boli dovtedy bezúhonní a v spoločnosti boli vyššie. 

Najčastejšie sa čarodejnice popravovali upálením, v salemskom procese však ľudí obesili. Foto – Fotolia

Susedské spory

Obvinenia z čarodejníctva prepukli v Saleme aj z toho dôvodu, že miestna obec príliš nefungovala. „Boli tam neustále spory, ľudia boli rozhádaní a preťahovali sa o majetky,“ povedal Elbel. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie