Denník N

Mať deti rýchlo za sebou, či čakať a každé si vypiplať? Tri ženy opisujú svoje skúsenosti

Ilustračné foto - Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Rôzne publikácie pre rodičov píšu, že podľa psychológov či pedagógov majú svoje plusy aj mínusy malé aj väčšie rozdiely vo veku detí.

Na úvod treba povedať, že ideálny vekový rozdiel medzi súrodencami neexistuje. Rôzne názory na to, po akom čase mať ďalšie dieťa, majú gynekológovia, psychológovia, učitelia, rodičia, starí rodičia, zamestnávatelia rodičov (hlavne mám). Nezhody panujú aj medzi mamami.

Niektoré si myslia, že je lepšie „vybaviť si to“ rýchlo a prežiť pár rokov v zmätku s dvomi či tromi malými deťmi, ktoré ešte nie sú samostatné, s víziou, že v budúcnosti si budú blízke, budú mať podobné záujmy, aspoň chvíľu budú chodiť do jednej školy, vynosia po sebe oblečenie, ktoré bude stále moderné, a pohrajú sa s rovnakými hračkami. Pre mamu a otca to bude síce stres, ale potom, keď sa deti trochu osamostatnia a rodina „nabehne“ na istý režim a rozvrh dňa, budú mať viac času aj na svoju kariéru, na koníčky a na samých seba.

Sú však aj také mamy, čo sa chcú každému dieťaťu venovať osobitne a nezanedbávať najstaršie dieťa kvôli mladším. Môžu mať obavu, ako naraz zvládnu novorodenca a len o málo staršieho súrodenca, ktorý sa akurát všade rozbieha a všetko musí chytať. Sú ženy, čo si myslia, že niekoľko rokov materskej a rodičovskej dovolenky za sebou skomplikuje ich pracovnú pozíciu, že stratia kontakt s profesiou. V hre však môže byť napríklad aj komplikované tehotenstvo či trauma z pôrodu a z toho vyplývajúce odkladanie ďalšieho otehotnenia.

Na rozhodovanie vplývajú aj faktory, ako sú finančná situácia rodiny, vzťah medzi rodičmi či napríklad skúsenosti rodičov z ich vlastného detstva.

Bol to nekončiaci sa šprint

36-ročná Andrea vyrastala s dvomi bratmi. „Rodičia nás mali natesno. Narodila som sa, keď mal najstarší brat tri roky a stredný 18 mesiacov. Mama mala 27 rokov, vysokú školu a prax pár mesiacov, lebo ešte aj s prvým bratom bola takmer od potvrdenia tehotenstva doma a neskôr v nemocnici, lebo mala problémy s tlakom. Do prvej poriadnej práce nastúpila ako 30-ročná, keď som ja išla do škôlky,“ opisuje.

Andrea hovorí, že mala skvelé detstvo, aj keď nie vždy mali všetko „materiálne“, čo ich rovesníci, lebo rodina dlho žila len z otcovho platu a maminho rodičovského príspevku.

„Neprekážalo mi, že som nosila modré a sivé svetre po bratoch, aj tak som neznášala ružové šaty a pančušky, a bola som pyšná, že som im robila brankárku, keď sme hrávali futbal alebo hokej.“

Keď však sama prišla do veku, keď s partnerom začali uvažovať o deťoch, už sa jej rodinný model, v ktorom vyrástla, natoľko nepozdával. „Pre moju mamu to muselo byť veľmi náročné fyzicky aj psychicky,“ hovorí. Jej partner je jedináčik a tiež sa mu do toho príliš nechcelo.

Všetko však dopadlo celkom inak. Keď mal ich dnes sedemročný syn štyri mesiace, Andrea opäť otehotnela. „Potvrdilo sa, že žiadna antikoncepcia nefunguje na sto percent,“ smeje sa.

Vtedy jej však do smiechu nebolo. Druhé tehotenstvo bolo od začiatku komplikované. „Prakticky nepretržite som vracala, do toho synovi išli zuby, nechcel nič jesť a ak aj chcel, mne už z pohľadu na tie detské kašičky bolo nevoľno, takže aj kŕmenie bol ťažký zážitok. Pomáhali mi okrem partnera aj mama a svokra, ale všetci traja museli chodiť aj do práce.“

Na ultrazvuku jej lekár povedal, že čaká

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie