Denník N

Veroniku Theresiu Ráckovú zabili na misii v Južnom Sudáne, prezident ju ocenil in memoriam

Foto - archív
Foto – archív

Pred vyše dvomi rokmi Veronika Rácková zahynula po útoku na zahraničnej misii. Prezident Andrej Kiska jej in memoriam udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy.

Prvý raz dostala túžbu ísť na misie, keď čítala knihu o pátrovi Damianovi, ktorý pôsobil medzi malomocnými na ostrove Molokai. Vtedy mala Veronika Rácková, ktorá sa narodila v roku 1958 v Bánove pri Nových Zámkoch, 12 rokov.

Išla navštíviť sestry premonštrátky do Lipovej, ktoré pracovali s hendikepovanými deťmi. Pozorovala sestru Zitu a uvažovala nad tým, ako môže v takom depresívnom prostredí byť taká šťastná.

„Aj ja by som chcela byť taká šťastná. Modlila som sa a uvedomila som si, že za tým musí byť Boh. Pocítila som, že chcem patriť Ježišovi a pomáhať slabým a chorým,“ spomínala na tieto chvíle pred šiestimi rokmi v TV Lux a usmievala sa.

Od toho okamihu však prešlo veľa rokov, kým vstúpila do Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého.

Mala už iného ženícha

Absolvovala gymnázium v Šuranoch a vyštudovala medicínu na Univerzite Karlovej v Prahe. Absolvovala tajné duchovné cvičenia a rok pred ukončením štúdia požiadala kongregáciu o prijatie.

V roku 1982 sa tak aj stalo, prijali ju do Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého. O 12 rokov neskôr zložila večné sľuby.

Jej spolužiačka z pražských štúdií Jana Cvejnová, ktorá je dnes onkologičkou rádioterapeutkou, si spomína, ako sa s Veronikou zoznámila. Upútal ju šperk s madonou, ktorý mala Veronika na krku.

Jana Cvejnová tiež pochádzala z veriacej rodiny a vedela, že počas totality bolo nebezpečné takýto prívesok nosiť. Ešte nebezpečnejšie bolo odpovedať na otázky, ktoré jej napriek tomu položila.

„Veronika opatrne povedala, že je to rodinný šperk, a ako plynul rozhovor, vzájomne sme si povedali o svojom presvedčení. Veľmi rýchlo sa z nás stali blízke priateľky.“

Jana Cvejnová hovorí, že ešte na začiatku štúdia nebola cesta Veroniky k rehoľnému životu úplne jasná. Niektorí chlapci z ročníka sa jej páčili, ale najmä – ona sa páčila im. Keď ju podpichovali kvôli tomu, že bola nižšia, vybavila ich veľmi rýchlo tvrdením – Čo je malé, býva milé.

„Keď niekto z nich prejavil o Veroniku záujem, po niekoľkých rozhovoroch zistila, že to nie je ten pravý. Myslím si, že v hĺbke srdca už mala iného Ženícha,“ spomína Jana Cvejnová.

Veronika bola aj na svadbe Jany Cvejnovej, ale po skončení štúdia sa ich cesty rozišli. Niekedy v roku 1984 dostala od Veroniky dopis na rozlúčku.

„Poslala ho tak, aby som ho dostala, až keď bude v bezpečí v zahraničí.“ Znova sa stretli až roky po Nežnej revolúcii.

Cítila, že je to jej cesta

V čase, keď Veronika Rácková po skončení medicíny nastúpila do nemocnice v Bánovciach nad Bebravou, dostala ponuku vycestovať na zahraničnú misiu. Bolo to ťažké rozhodnutie,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Prezidentské vyznamenania

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie