Denník N

Nová rektorka VŠVU Koklesová: Nečakám, že to bude ľahké

Bohunka Koklesová. Foto - Jana Hojstričová
Bohunka Koklesová. Foto – Jana Hojstričová

Pred deviatimi rokmi sa zamerala na oficiálne fotografie z obdobia slovenského štátu. Teraz v knihe Súmrak doby ukazuje, ako zväčša tí istí autori fotili prvé povojnové roky, tvrdý nástup komunistov vo vtedajšom Československu a najmä to, ako sa fotografia umne využívala na konštruovanie kultúrnej pamäti: „Kultúrna pamäť sa dá konštruovať v pozitívnom i negatívnom zmysle a neraz aj dodatočne. To, čo nám nevyhovuje, zamlčíme, to, čo nám vyhovuje, vytvoríme. Napríklad, kým v prvých rokoch sa na oslavách konca vojny objavovali okrem sovietskych aj britské, francúzske a americké vlajky, neskôr už nie. Už tam boli iba sovietske,“ hovorí BOHUNKA KOKLESOVÁ, teoretička umenia a novozvolená rektorka Vysokej školy výtvarných umení.

Vaša kniha Súmrak doby zachytáva obdobie rokov 1945 – 1956. Za ten čas sa vymenili dva režimy, traja prezidenti, na našom území došlo k viacerým prelomovým udalostiam. Prečo mapujete až takéto široké obdobie?

Pôvodne som chcela písať len o období 1948 – 1956, ale uvedomila som si, že predchádzajúce tri roky sú po fotografickej stránke oveľa zaujímavejšie. Po ’48 sa na fotografiách začali opakovať tie isté témy a veľmi podobné zábery. Prechádzate tisíce fotografií, tisíce strán albumov a zrazu nemáte z čoho vyberať. Žiaden invenčný pohľad na realitu. Zatiaľ čo povojnové obdobie bolo naozaj veľmi intenzívne žité, eufória z konca vojny urobila svoje a premietlo sa to do mnohých záberov a rôznorodých tém. To „medziobdobie“ je mimoriadne blízke aj dnešnej dobe – je to obdobie prechodu, politickej a ekonomickej transformácie z jedného systému na druhý. Niečo obdobné zažívame aj po roku 1989.

To trojročné obdobie 1945 – 1948 má v knihe zhruba rovnaký priestor ako zvyšných osem rokov.

Áno, po vizuálnej či konfrontačnej stránke sú tieto tri roky oveľa pestrejšie a to, čo ma mimoriadne zaujímalo, bol aj „súboj“ rôznorodých politických a ideologických postojov, ktoré sa nachádzali na jednom zábere vedľa seba: Beneš a Stalin, Tito a Clementis, sovietska a britská vlajka a podobne. Ak by sme mali hovoriť o nejakom období 20. storočia, kde je ešte potenciál objavov z dejín umenia, tak je to práve obdobie 1945 – 1948.

Bohunka Koklesová zmapovala agentúrne fotografie z rokov 1945 – 1956 v knihe Súmrak doby (vyd. VŠVU, Slovart, grafický dizajn Palo Bálik). Foto – Marko Horban

Bohunka Koklesová skúma, ako sa s oficiálnymi fotografiami narábalo pri konštruovaní reality a aký to malo vplyv na kolektívnu pamäť. Foto – Marko Horban

Foto – Marko Horban

Boli fotografi slobodní pri svojej práci alebo podliehali cenzúre?

Zaujímavé je, že toto obdobie fotili tí istí ľudia ako slovenský štát. Keď som sa rozprávala v archíve TASR s paňou, ktorá ich ešte poznala, hovorila mi,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie