Do miestnosti vstúpi zlodej, blázon, zradca a kamarát mafiánov. S ktorým budete vládnuť?

Boris Kollár je ako ten spolužiak zo základnej školy, ktorého všetci poznáme: dvojka zo správania bola vtedy ešte na obdiv, všetky baby naňho pozerali. Nejako sa dostal na nejakú strednú školu, ale pomerne rýchlo splodil prvé dieťa, po ňom nasledovali ďalšie a ďalšie, s inými ženami. A potom to už nikdy nebolo lepšie: celý život na hrane šedej ekonomiky, celý život pocit, že okolie mu krivdí.

Akurát, že z Borisa Kollára je politik.

V poriadku, dnes už vieme, ako sa to stalo: zásobuj Smotánku a bulvár, založ hnutie, deti prezentuj ako víťazstvo tradičnej rodiny, a ak trafíš Zeitgeist, podarí sa to. Prevažne ženy – prevažne tie konzervatívnejšie! – ťa budú milovať. Má to aj pozitíva, konkrétne jedno: odoberáš hlasy fašistom. A to je asi aj všetko.

Na prvý pohľad sa zdá, že Boris Kollár nemá plán, on ho však má – jeho plánom je otvorené deklarovanie toho, že žiaden nemá. A nielen nemá, on ho ani nepotrebuje a je na to hrdý. Boris Kollár Zeitgeist netrafil, dokonale ho stelesnil: stelesnil ten zmätok a vyberá si z neho útržky. Nemá myšlienky, iba výkriky.

Tak ako sa SaS do parlamentu prvýkrát preblogovala, on sa doň dostal dvojminútovými videami, v ktorých nezáleží na forme ani na faktoch. Záleží na pocite. Funguje to, ale to nič nemení na tom, že je to absurdné. Hovoril, že politik nie je, a tak do politiky logicky patrí, aby v nej nebol politikom. Boris Kollár je Igor Matovič pre nenáročných: má hnutie, nie stranu; je proti, nie za; dokáže si buchnúť; vždy na strane ľudí. A sedliackeho rozumu. Sedliackeho rozumu? Keby aspoň neklamal.

Boris Kollár sa rozumom nezaťažuje, sedliackym ani žiadnym iným: tresne akúkoľvek hlúposť, ktorú chcú ľudia počuť, bez ohľadu na to, čo vlastne znamená a či je vôbec možná. Inak sa napríklad nedá vysvetliť to, že pri dôchodkovom strope bez hanby – dokonca hrdo – vyhlásil, že ho argumenty ekonómov nezaujímajú.

Brilantné. Ak ho argumenty ekonómov nezaujímajú, znamená to, že ich názory neberie do úvahy, lebo sú vo veci kvalifikovaní. Hovorí, že práve vďaka svojej kvalifikácii sú vlastne nekvalifikovaní. Vôbec tomu nerozumejú, ľudia vedia lepšie. Ostáva to len dotiahnuť do konca.

Lekárom nedovolíme operovať, lebo sú lekári – namiesto nich povoláme do operačných sál manažérov. Pozrieme sa na vesmír, uvidíme, že sa hýbu hviezdy a nie Zem, tak vyhodíme všetkých astronómov a namiesto nich zamestnáme šoférov. Sudcovia budú robotníkmi a robotníci sudcami – a veci budú fungovať lepšie! Všetku moc sovietom ľudu!

Borisovi Kollárovi vďačíme za to, že trojica poslancov na čele s odborníkom na Ukrajinu Petrom Marčekom hlasuje so Smerom. Boris nevidí rozdiel medzi demokratom a fašistom, len medzi dobrým a zlým návrhom. Je nevypočítateľný, ale zároveň je vypočítateľný dokonale: dobrý návrh je ten, ktorý dobre znie.

Výborne sa o tom píše, ostáva len korigovať očakávania: aj v tom nepravdepodobnom prípade, ak by po parlamentných voľbách získala väčšinu demokratická opozícia, bude výsledkom zlepenec, ktorého súčasťou bude aj Boris Kollár (a Igor Matovič). Tešíme sa? Alebo sa tomu vyhneme a v koalícii bude niekto z trojice Smer, SNS a Most. Lenže – a to vieme – Smer, to sú zlodeji, národniari sú blázni a v Moste sú zradcovia.

Otázka teda znie takto, a nie je to začiatok vtipu: Do miestnosti vstúpi zlodej, blázon, zradca a kamarát mafiánov. S ktorým budete vládnuť? Alebo s viacerými naraz?

Veľa šťastia.