Ľudskoprávny svätuškár Fico
Osobitne nevkusné v motivačnom liste Roberta Fica ako kandidáta na sudcu Ústavného súdu je jeho oháňanie sa orientáciou na ľudské práva.
Pekne potichu a Martinom Glváčom tesne pred termínom podaná kandidátka predsedu strany vyvolala, pochopiteľne, vášnivé polemiky a úvahy. Brzdime. Na Ficov definitívny koniec v politike to zatiaľ nevyzerá, skôr na ďalší úhybný taktický manéver.
Bez ohľadu na to, či má pravdu Lucia Žitňanská (asi má), že sústredenie výlučnej pozornosti na jedného kandidáta má aj ten efekt, že sa nevenuje potrebná pozornosť kandidátom ostatným, treba urobiť jednu vec.
Je to hľadanie odpovede na otázku, odkedy je zrejmé, že Robert Fico je cynik bez akýchkoľvek zásad, teda, ak k nim nezaraďujeme neukojiteľnú túžbu po moci. Stalo sa tak až vlani po vražde Kuciaka a Kušnírovej? Očividne nie.
Nikam nevedúce svedomie
Až pôvabne po pondelku pôsobí záver dokumentu Lucie Kašovej z cyklu Expremiéri pre RTVS, kde pred mesiacom na otázku, či je pre sudcu dôležité svedomie, Fico povedal, že to sú také filozofické úvahy, ktoré nikam nevedú. Pre neho možno nie.
Kandidáta Fica poslanec Martin Glváč predstavuje ako nadovšetko
