Denník N

Lise Meitnerová podala teoretické vysvetlenie štiepenia jadra, za objav však nobelovku nedostala

Lise Meitnerová na snímke z roku 1946. Foto - Wikimedia/Smithsonian Institution Archives
Lise Meitnerová na snímke z roku 1946. Foto – Wikimedia/Smithsonian Institution Archives

Pred 80 rokmi ľudstvo spoznalo štiepnu reakciu. Hoci Lise Meitnerová odmietala využitie objavu na výrobu ničivej bomby, médiá jej dali nelichotivú prezývku „židovská matka atómovej bomby“.

Štiepnu reakciu ako prvý objavil tím vedený nemeckým chemikom Ottom Hahnom a jeho kolegom Fritzom Strassmannom z chemického inštitútu cisára Viliama II.

Tí svoje výsledky publikovali v časopise Naturwissenschaften v januári 1939, pred 80 rokmi. V tom čase však pravdepodobne netušili, že ide o štiepenie jadra.

Tento tím chemikov už počas 30. rokov minulého storočia experimentoval s ostreľovaním jadier chemických prvkov prúdom neutrónov, píše Česká televízia.

Výsledkom podobných pokusov bol vznik nových izotopov (atómy toho istého prvku, ktoré majú na rozdiel od pôvodného prvku iný počet neutrónov v jadre).

Jedinou výnimkou bol prípad uránu, pretože pri bombardovaní neutrónov nevznikol jeden izotop, ale niekoľko rôznych. Hahn so Strassmannom pôvodne predpokladali, že tieto prvky budú ťažšie ako samotný urán. Výsledok ich však zaskočil, keďže objavili podstatne ľahší, ale stabilný prvok bárium, uvádza CNN.

Musela odísť do Švédska

Túto skutočnosť si Hahn s kolegami nevedeli vysvetliť. Pomohla im Lise Meitnerová, bývalá Hahnova spolupracovníčka, ktorá musela pre svoje židovské korene odísť z nacistického Nemecka do Švédska. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie