Lise Meitnerová podala teoretické vysvetlenie štiepenia jadra, za objav však nobelovku nedostala

Štiepnu reakciu ako prvý objavil tím vedený nemeckým chemikom Ottom Hahnom a jeho kolegom Fritzom Strassmannom z chemického inštitútu cisára Viliama II.

Tí svoje výsledky publikovali v časopise Naturwissenschaften v januári 1939, pred 80 rokmi. V tom čase však pravdepodobne netušili, že ide o štiepenie jadra.

Tento tím chemikov už počas 30. rokov minulého storočia experimentoval s ostreľovaním jadier chemických prvkov prúdom neutrónov, píše Česká televízia.

Výsledkom podobných pokusov bol vznik nových izotopov (atómy toho istého prvku, ktoré majú na rozdiel od pôvodného prvku iný počet neutrónov v jadre).

Jedinou výnimkou bol prípad uránu, pretože pri bombardovaní neutrónov nevznikol jeden izotop, ale niekoľko rôznych. Hahn so Strassmannom pôvodne predpokladali, že tieto prvky budú ťažšie ako samotný urán. Výsledok ich však zaskočil, keďže objavili podstatne ľahší, ale stabilný prvok bárium, uvádza CNN.

Musela odísť do Švédska

Túto skutočnosť si Hahn s kolegami nevedeli vysvetliť. Pomohla im Lise Meitnerová, bývalá Hahnova spolupracovníčka, ktorá musela pre svoje židovské korene odísť z nacistického Nemecka do Švédska. 

„Ešte 19. decembra 1938 Otto Hahn písal Lise Meitnerovej, že izotopy rádia sa správajú podobne ako izotopy bária a po všetkých analýzach prišli k uzáveru, že pri bombardovaní uránu neutrónmi vzniká bárium a nie rádium (odseparovať chemicky oba prvky nie je jednoduchá úloha). Zdá sa, že Otto Hahn nemal najmenšie tušenie, ako to vysvetliť,“ objasnil pre Denník N fyzik Stanislav Antalic z Katedry jadrovej fyziky a biofyziky Univerzity Komenského.

Meitnerová spolu so svojím synovcom Ottom Frischom prišla na to, že ak do jadra uránu narazí neutrón, jadro sa rozštiepi na dve rozdielne veľké časti.

Pri tomto procese sa zároveň uvoľní veľké množstvo energie a taktiež sa niekoľko neutrónov emituje do okolia jadra. V tejto časti môžu naraziť do vedľajších atómov. Táto reakcia sa potom šíri ďalej.

Nedocenená vedkyňa

Napriek tomu, že to bola práve Meitnerová, ktorá podala teoretické vysvetlenie štiepenia jadier, za tento prevratný objav dostal v roku 1944 Nobelovu cenu len Hahn.

Vo všeobecnosti panuje presvedčenie, že dôvodom, prečo Meitnerová nedostala toto ocenenie, bola diskriminácia na základe jej pohlavia.

Aspoň čiastočnú satisfakciu však Meitnerová získala v roku 1966, keď spolu s Hahnom a so Strassmannom obdržala z rúk amerického prezidenta Lyndona Johnsona cenu Enrica Fermiho.

V roku 1997 dokonca 109. prvok Mendelejevovej tabuľky prvkov dostal jej meno – Meitnérium.

Objav im nepriniesol šťastie

Poznatky Meitnerovej, Hahna a Strassmanna položili základy vzniku atómovej bomby. Ich objav využili špičkoví vedci zapojení do amerického tajného projektu Manhattan, ktorého cieľom bolo vytvoriť deštruktívnu zbraň pracujúcu na princípe štiepnej reakcie.

Výsledkom bolo zhodenie dvoch atómových bômb na japonskú Hirošimu a Nagasaki v roku 1945.

Zaujímavé je, že Meitnerová dostala ponuku spolupracovať na projekte Manhattan, ktorú však jednoznačne odmietla s vysvetlením: „S bombou nebudem mať nič spoločné,“ cituje vedkyňu BBC. Hoci odmietala využitie objavu na výrobu ničivej bomby, médiá jej dali nelichotivú prezývku „židovská matka atómovej bomby“.

Ani Hahnovi nepriniesol objav štiepnej reakcie v živote šťastie. Neskôr priznal, že si nikdy nemyslel, že jeho vynález bude mať ďalekosiahle vojenské dôsledky. „Som vedec – a ako vedca ma zaujíma iba objav, nie jeho použitie,“ povedal v jednom z neskorších rozhovorov, ktorý cituje denník The New York Times.

Zvyšok života sa veľmi aktívne venoval boju proti používaniu jadrových zbraní, čím de facto popieral svoj vlastný vynález, respektíve to, na čo bol zneužitý.