Denník N

Lacová z Jem iné: Kúpime si drahé oblečenie, ale potom sa ideme naobedovať za 3,50 eura

Foto – archív Janice Lacovej
Foto – archív Janice Lacovej

Janica Lacová založila značku Jem iné, ktorá vzdeláva o zdravej výžive. Varila pre bratislavské škôlky, robila kurzy varenia. Snaží sa deti naučiť jesť špenát či ryby, ktoré mnohé deti odmietajú. V roku 2012 získala status ambasádora nadácie Jamieho Olivera – Food Revolution Foundation na Slovensku. Robí informačné kampane o zdravom stravovaní.

V rozhovore hovorí:

  • s akým receptom začať, ak nevaríte, no chceli by ste
  • ako doma zdravo navariť za 20 minút
  • ktoré veci by ste mali vyhodiť z chladničky
  • čo sa dá deťom uvariť za cenu 1,20 eura
  • koľko by malo stáť obedové menu pre dospelého

Ako často varíte?

Teraz menej, lebo mám niekoľkomesačnú dcéru, ale predtým som varila denne. Ale našťastie mám muža, ktorý výborne varí. Občas sa síce v kuchyni bijeme o miesto, ale inak to má len výhody. Varíme aspoň dvakrát – na obed a večeru, ale snažíme sa mať aj teplé raňajky, vtedy varíme trikrát. Ideálne podľa mňa je, aby sa jedlo trikrát denne doma, ale viem, že to často nie je možné, lebo deti chodia do školy a rodičia do práce. Ak sa nedá byť pri obede či večeri spolu, je možné vziať si doma uvarené jedlo do školy či práce.

Mali ste viaceré kurzy aj semináre, čo ste sa dozvedeli? Varí sa dnes aspoň raz denne?

Je to smutné, ale práveže sa nevarí vôbec. Ľudia vynechajú raňajky, dajú si len kávu a cigaretu. A nie je to tak len u dospelých. Varíme pre škôlky a bežne nám učiteľky telefonujú, že dieťa prišlo hladné, a to, čo sme im poslali na desiatu, im nestačilo. My však nemôžeme suplovať raňajky. Rodič je zodpovedný za to, aby sa dieťa najedlo doma alebo mu má raňajky nabaliť do škôlky. Ale dospelí nestíhajú, lebo sa treba ponáhľať do práce, lebo sú na cestách zápchy. A potom si večer prídu po dieťa až okolo ôsmej. To už má byť dieťa po ďalších dvoch jedlách – olovrante a večeri.

Tak neskoro?

Áno. Niektoré škôlky to chceli riešiť poplatkom, ktorý platili rodičia po šiestej hodine. Za každú hodinu bola akási pokuta. Mysleli si, že po zavedení poplatku si budú rodičia chodiť po deti skôr, ale paradoxne začalo po deti chodiť neskôr ešte viac rodičov. Povedali si, že si to zaplatili, a tak nemali pocit, že sa musia ponáhľať do škôlky. Bola to taká au pair za veľmi dobrú cenu. Viem, že je zlá doba a všetci sme uponáhľaní, sústredíme sa najmä na prácu a nie až tak na rodinu, ale prečo si takí ľudia zakladajú rodinu, keď sa o ňu potom nemajú čas postarať.

Keď ste boli dieťa, vaša mama varila každý deň. Aj u nás to bolo podobne a mama alebo babka pravidelne varili, aby bol aspoň obed alebo večera teplé. Kde zmizol tento zvyk?

Teraz sa pohybujem v komunite matiek a som veľmi prekvapená, lebo veľa matiek nevarí. Sú pritom často doma, vychádza aj veľa kníh, kde sa radí, ako rýchlo a zdravo navariť. Zdravo sa dá navariť aj za 20 minút. Neviem, či sme tak spohodlneli, že je pre nás nekomfortné ísť nakúpiť, odviesť to a doma si to nachystať a pripraviť. Možno práve ten proces, ktorý sprevádza varenie, si mnoho ľudí nevie zaradiť do svojho režimu. To je podľa mňa problém. Keby už mali doma naplnené chladničky, samotné varenie je rýchle. Ľudia však často nie sú kreatívni, aby si vymysleli, čo si navariť z toho, čo majú doma. Neradi sa do toho púšťajú, lebo si povedia, že „to je ťažké“. Ale ono to je ťažké preto, lebo sa do toho nikdy nepustili.

Čo navaríte za 20 minút?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pekné veci

Rozhovory

Teraz najčítanejšie