Denník N

Kim Gordon: Boli vôbec deväťdesiate roky?

Kim Gordon a Thurston Moore. Partneri na pódiu aj doma boli po tri dekády.
Kim Gordon a Thurston Moore. Partneri na pódiu aj doma boli po tri dekády.

Americkým bestsellerom sú pamäti hudobníčky Kim Gordon z kapely Sonic Youth. Nie je to len čítanie pre fanúšikov alternatívneho rocku.

„New York roku 1980 bolo mesto v bankrote a rozklade. Vo dne na Wall Street behali sekretárky a biznismeni, cez noc sa ulica menila na postapokalyptické peklo. Na každom kroku potkany, plechovky, kusy papierov a hory zapáchajúcich odpadkov pre štrajkujúcich smetiarov. Držala som sa radšej ďalej od múrov, aby ma nenapadli potkany…“

bookcoverKeby boli knihou len pre fanúšikov, pamäti Kim Gordon zo skupiny Sonic Youth by sa ťažko stali americkým bestsellerom. Túto knihu prečítate na jeden ťah práve preto, že ju môžete čítať rôzne.

Ako príbeh tridsaťročnej dráhy jednej z najvplyvnejších amerických skupín. Svedectvo o spolužití so spevákom, skladateľom, gitaristom Thurstonom Mooreom, o tom, ako im to fungovalo v manželstve aj v kapele. Je to portrét osobnosti, čo nanovo definovala, čo pre ženu – a neskôr matku – znamená stáť pred publikom na pódiu.

No je to aj príbeh mesta strateného v čase. New Yorku, čo nejestvuje.

„Nerozumiem súčasnému New Yorku. Je to mesto na steroidoch. Nevyzerá naozajstné, ale ako z komiksu… Stále je tu ten striptérsky klub na Westbury Street, no vlastní ho hipster, čo napĺňa potreby ironického životného štýlu ľudí, ktorí veria, že sú ´cool´, lebo žijú v New Yorku… V SoHo sú odevné reťazce. Múzeum moderného umenia je jeden veľký darčekový obchod. Všetko, čo ľudia chvália ako úžasné, trvá najviac desať minút, kým nepríde ďalší trend,“ povzdychne si umelkyňa, ktorá aj vo veku 62 rokov koncertuje v duu Body/Head.

A jej hranie na gitare je rovnako radikálne a punkové, ako bolo kedysi.

Maják alternatívneho rocku

Sonic Youth za tridsať rokov zanechali fanúšikom 15 albumov. U kritikov mali úspech, na rozdiel od Nirvany, REM či Beastie Boys, s ktorými vyrážali na turné, ich nahrávky netrhali rekordy.

Malo to viac dôvodov. Ich albumy nezneli tak dobre ako koncerty. Nekonvenčný zvuk na hrane hluku sa dal ťažko učesať pre hitparády. Spev namiesto melódie často texty deklamoval. Pre špeciálne ladenia ich nástrojov si ich skladby poslucháči nezahrali na gitare.

A navyše: náchylnosť na kompromisy, ktorú mainstream spravidla od hudobníkov vyžaduje, až tak dobre neladila s radikálnou filozofiou umelcov, čo vychádzali vždy skôr z výtvarnej než muzikantskej scény – nie náhodou dali na obal svojej najslávnejšej nahrávky Daydream Nation abstraktný obraz rakúskeho maliara Gerharda Richtera.

Dobrý príklad pozície vplyvnej, no masovo nie populárnej kapely dáva rok 1991, keď prerazila Nirvana. Sonic Youth vtedy fungovali desať rokov a kolegom pomáhali vybavovať nahrávaciu zmluvu. No kým Nirvana vystrelila, dobyla svet pop music a rýchlo zhasla, Sonic Youth zostali, kde boli. Majákom na alternatívnej scéne bez výkyvov v umeleckej kvalite a popularite. To platilo až do roku 2011.

Stručná správa, že Kim Gordon a Thurston Moore sú pred koncom manželstva a asi aj kapely, fanúšikmi otriasla. Generácie vyrastali v presvedčení, že toto sa nikdy nemôže stať.

„Boli pre mňa vzorom – dvaja, čo sa milujú, sú manželia, spolu robia umenie,“ vyznala sa novinárka časopisu Saloon. „Boli stále cool. Nikdy sa nezapredali ani nevymäkli. A teraz sa rozvádzajú. Môže byť niečo horšie po 30 rokoch hrania, 27 rokoch manželstva a 17 rokoch výchovy ich dcéry?“

Kim Gordon sa nezmierila s novou ženou v manželovom živote. V knihe trpko komentuje: „Pár, čo dával muzikantom nádej, že vzťah v bláznivom svete rokenrolu môže pretrvať, skončil ako ďalšie klišé o kríze stredného veku.“ Zostávalo turné v Južnej Amerike, ktoré mali dohodnuté a nešlo ho odriecť. Keď spolu naposledy hrali v novembri 2011 v São Paule, boli už v takom štádiu, že spolu nekomunikovali. Pasáže o tom, ako to prežívala, patria v knihe k najsilnejším.

fotka do dvojaku

Hippie v New Yorku

Vyrastala v 60. rokoch v rodine sociológa v Los Angeles. Na to, aby bola hippie, bola príliš mladá. Cítila však, že je čosi vo vzduchu a nad mestom v kaňonoch žijú komunity nekonvenčných muzikantov.

Jej starší brat ochorel na schizofréniu. Ona sama sklony vlastnej osobnosti pripisuje detstvu, keď ju brat rád provokoval. „Odvtedy viem emócie vyjadriť len v galérii a na pódiu. Umenie je oblasť, kde môžem robiť všetko… Na tom stojí pop music. Ľudia platia iným ľuďom za to, že ich vidia na pódiu veriť v samých seba.“

Do New Yorku prišla žiť v roku 1980 a postupne prenikla medzi výtvarníkov v SoHo. Umenie ju vzrušovalo viac než hudba: punková scéna pri klube CBGB bola v tom čase minulosťou, newwaveové kapely Talking Heads a Blondie mali hity v rádiu.

Na dolnom Manhattane však znela aj trochu iná, radikálna scéna. Znela inak ako všetko ostatné a väčšina ľudí by to asi nazvala skôr hlukom ako hudbou. „No Wave kapely boli tá najčistejšia vec, čo som kedy počula. Zneli tak abstraktne a omnoho radikálnejšie ako punk. Punkrock boli jednoducho pesničky, kde ste kričali, že chcete zničiť rokenrol. Hudobníci No Wave scény hovorili: my rokenrol ničíme.“

Vtedy zistila, že hudba má väčší dopad na publikum ako dielo v galérii. Kapelu založila, hneď ako sa dala dokopy s Thurstonom Mooreom. On mal dvadsaťdva, ona dvadsaťsedem rokov.

Rokenrolová mama

Desaťročia počúvala tie isté otázky: Aké je byť ženou v kapele? Trochu sa to obmenilo po pôrode dcéry: Aké je byť rokenrolovou mamou? Ona sama tie otázky neriešila, ale časom musela.

„Umenie a posúvanie hraníc je tradične mužskou vecou. Od ženy sa očakáva umiernenosť, remeselnosť a leštenie povrchu. Nemôžeme byť také slobodné, ako by sme chceli, pretože to mužov desí. Radšej nás označia z bláznivé. Speváčky, čo posúvali hranice, tu boli krátko, preleteli a zhoreli ako asteroid: Janis Joplin, Billie Holiday. Od ženy sa totiž čaká, že svet podrží, a nie, že bude skúšať ničiť ho.“

Po spomienkach Patti Smith a Suze Rotolo (bývalej priateľky Boba Dylana) je tu ďalšia silná kniha pamätníčky hudobného New Yorku. Na dôchodok sa Kim Gordon nechystá, z jej koncertov s gitaristom Billym Naceom stále ide neskutočná sila.

Iba dnešnú hudbu vidí trpko: „Americký pop je rovnako konzervatívny ako v 80-tych rokoch. Experimentálna hudba je ustálená žánrová škatuľka… Boli vôbec deväťdesiate roky?“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie