Denník N

Český kňaz: Zhodili sme Boha z trónu a posadili naň moc, peniaze, sex a jedlo

Marek Orko Vácha. Foto - Deník N/Ludvík Hradilek
Marek Orko Vácha. Foto – Deník N/Ludvík Hradilek

Naša generácia musí vymrieť, aby bolo lepšie, myslí si český katolícky kňaz a prírodovedec.

Marek Orko Vácha (53) tvrdí, že cirkev je v kríze, vždy v nej bola a nikdy nezažila žiadne zlaté časy. V rozhovore pre český Deník N hovorí aj o zmysle modlitieb, dobrovoľnom celibáte a o tom, prečo najateistickejšia krajina v Európe potrebuje kostoly.

Pred časom ste mi vraveli, že Európa hodila za hlavu svoje hodnoty. V akom stave je podľa vás európska spoločnosť? Čo sme stratili?

Jung hovorí, že keď zhodíte Boha z jeho piedestálu, na jeho miesto priletia besi. A tí besi naozaj prileteli. Je to myslené tak, že keď zosadíte Boha z jeho trónu, neznamená to, že ten trón zhodíte tiež. Ten trón zostáva a niečo iné sa naň usadí.

Kto alebo čo dnes sedí na tom tróne?

Myslím, že to vlastne ani veľmi nevieme. Staroveký človek hovoril, že bohovia sú to, čo ľudia uctievajú. To je veľmi múdre. Keby sem ten staroveký človek prišiel a poprechádzal sa tu, povedal by, že pre nás sú bohmi moc, peniaze, sex, dobré jedlo. A nemyslel by to ako metaforu. Bohovia sú naozaj to, čo ľudia uctievajú. Ateista to má jednoduché. Ten povie: „Boh nie je.“ Ale keby som sa spýtal: „Chlapče, čo máš na tom najhlbšom mieste svojej duše, na tom piedestáli, ktorý máš niekde vo vnútri seba, o čo by si určite nechcel prísť a čo je pre teba najdôležitejšie v živote?“ Toto je predsa oveľa ťažšia otázka ako povedať, že nie je Boh.

Ľudia sa teda nevzdialili Bohu, oni si ho zmenili.

Myslím, že sa to ani nedá, vzdialiť sa Bohu. Európa proste len nevie, čo má teraz vlastne uctievať a na čo sa má upínať. Vezmite si, že v Holandsku sa v súčasnosti realizuje 18 eutanázií denne. Mám dojem, že spoločnosť prestala mať dôvod, prečo žiť. V Holandsku je návrh zákona, že ak máte takzvane skompletizovaný život, môžete prísť do nemocnice a zaručia vám asistovanú samovraždu. Už nemusíte mať diagnózu. Než byť svedkom svojho vlastného chátrania, radšej idete do nemocnice a tam už to ukončíte.

Urobí toto veriaci človek?

Nie.

Vážne? Ja teraz totiž trochu váham, čo to vlastne znamená veriaci človek, keď hovoríte, ako si ľudia premenili Boha.

Veriaci človek, teda myslím kresťan, má predovšetkým predstavu, že svet má zmysel. To znelo hrozne… Jednoducho, že stojí za to byť dobrý. A že všetko, s čím sa stretávam, je škola, v ktorej sa niečo učím. A že k tej škole patrí napríklad aj to, že už som starý a niečo ma bolí.

Keď toto hovoríte niekomu starému a chorému, nehovoria vám tí ľudia, že hovoríte o niečom, o čom nič neviete?

Pri tomto som veľmi opatrný. Jasné, že neviem, o čom hovorím. Na druhej strane katolícki kňazi majú celibát. To je jednoducho rana, z ktorej každý deň, každú minútu tečie krv. Tým chcem povedať, že akúsi bolesť cítime každú minútu svojho života. Aspoň týmto spôsobom sa nejako na prežívaní bolesti podieľame. Inak však aj študentom na medicíne hovorím, nech, prepánakráľa, nikdy tým starým a chorým ľuďom nehovoria, že choroba je dar. Alebo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie